Ich Európa
Keď v polovici roka 2005 odmietli Francúzi a Holanďania v referendách ústavu EÚ, európski politici vyjadrovali hlbokú ľútosť nad tým, že oba národy nehlasovali o predloženom dokumente, ale si vybavovali účty s vlastnými politikmi.
Vtedy sme sa v .týždni opýtali: Sú títo nadpolitici už iba trúchliacimi na pohrebe, ktorí odmietli niesť rakvu? Neboli. „Fáza reflexie je preč,“ hovorí teraz, v januári 2007, nemecká kancelárka Angela Merkel, ktorá bude viesť predsedníctvo Únie počas osláv jej 50-ročného výročia. Jej hlavnou prioritou bude „vzkriesenie“ ústavy. Z fázy reflexie, ktorá mala po zamietavých referendách slúžiť na zamyslenie o príčinách odtrhnutosti EÚ od svojich obyvateľov, sa zrazu stála fáza vymazávania pamäti. Dnes už Merkel (rovnako ako jej predchodca Schröder pred dvoma rokmi) hovorí o „historickej chybe“, ak ústava, posilňujúca právomoci EÚ, nebude prijatá. Napĺňa sa tým očakávaný pesimistický scenár: trieda europolitikov pokladá európsku integráciu za jednosmerku na ceste k štátu Európa, ktorú nemôžu zastaviť nijaké referendá. „Sloboda umožňuje našu rozmanitosť,“ hovorila europoslancom nemecká kancelárka Angela Merkel v kvetnatej reči s literárnymi odkazmi. Rozmanitosť a toleranciu vyhlásila rovno za „dušu Európy“, ktorú udrží len EÚ so svojou novou ústavou. Pekná reč. Nepatrí však k onej duši Európy aj hovorenie prostej pravdy? Nemecký exprezident Roman Herzog opísal pravdu na základe výskumu spolkového ministerstva spravodlivosti presne: už orgány dnešnej EÚ určujú 84 percent zákonov prijatých v Nemecku. Nemecký Bundestag, ktorý je podľa nemeckej ústavy rozhodujúcim zákonodarným orgánom, teda zodpovedá iba za 16 percent zákonov. Ten pomer si treba pamätať – 84 k 16 percentám! Načo vlastne Nemci chodia k urnám voliť svojich politikov? Aj to Herzog naznačuje – aby cez čudesné okľuky Bruselu presadzovali zákony, ktoré nevedia pretlačiť doma. No tentoraz so záväznosťou pre všetkých obyvateľov EÚ. Áno, rozmanitosť bola Európe naozaj darom, dnes je však už minulosťou...
S demontážou parlamentnej demokracie v Európe, o ktorej píše Herzog, sa vytráca aj elementárna úcta k právu. Na konci tohto mesiaca sa majú stretnúť politici zo štátov, ktoré ratifikovali euroústavu. Majú sa radiť, ako odmietnutú ústavu zachrániť. A moderátormi budú nemeckí politici – teda politici krajiny, kde ratifikáciu ústavy pozastavilo rozhodnutie tamojšieho ústavného súdu. Mimochodom, budú tam aj Slováci, hoci ústava pre rozhodnutie nášho ústavného súdu nie je právoplatne ratifikovaná ani u nás. Ale to sú asi len právne nuansy...
Aj europolitici priznávajú, že EÚ má zlý imidž, čomu „pomáhajú“ aj správy, že skleníkový Európsky parlament ide pre svojich poslancov vybudovať fitnescentrum za štyri milióny eur. Zásadnejší než imidž je však skutočný obraz dnešnej Európy – čoraz hlbší konflikt medzi slovami politikov o projekte mieru, prosperity, rozmanitosti a realitou, ktorou je budovanie samoobslužnej paneurópskej infraštruktúry pre politikov. 50. výročie európskej integrácie nebude dôvodom na oslavu. Ale texty, ako je ten Herzogov, privedú aspoň časť európskych elít k rozumu.
Autor je redaktor týždenníka .týždeň a spolupracovník KI.
Článok bol publikovaný v týždenníku .týždeň 4/2007 dňa 22. januára 2007.