Od tragických udalostí v gdanskom gymnáziu uplynulo už pol roka. Štrnásťročná Ania sa obesila po tom, čo ju opakovane ponižovali jej spolužiaci. Niekoľko z nich ju pred celou triedou vyzlieklo, simulovali znásilnenie a celý incident nakrúcali na mobil...
Tragédia vyvolala búrlivú debatu o stave poľského školstva a spôsobila aj razantné reakcie zo strany politikov. Výsledkom je novelizácia školského zákona. Niektorí v nej vidia nevyhnutný krok k tomu, čo je normálne, iní ďalší dôkaz údajných „fašistických“ sklonov súčasnej vlády. Podľa zákona ide o „vyjadrenie jasného nesúhlasu s nežiaducimi javmi v školstve: agresivitou, fyzickým a psychickým násilím, drogami, alkoholom.“ Čeliť im má politika nulovej tolerancie, dosiaľ známa najmä z ulíc New Yorku počas starostovania Rudolfa Giulianiho. Teraz sa má týkať školských chodieb.

.nulová tolerancia
V skratke sa dá program nulovej tolerancie opísať ako dôraz na väčšiu zodpovednosť a disciplínu, a to na všetkých stranách. Učitelia, čoraz častejšie ohrozovaní svojimi žiakmi, dostanú status verejného činiteľa. Ten im na jednej strane môže zaistiť väčšiu ochranu, na druhej však ukladá povinnosť spolupráce s políciou a hlásenie všetkých porušení zákonov. Do života školy majú byť vo väčšej miere vtiahnutí aj rodičia – zákon predpisuje okrem iného povinné „rodičovské rady“ v každej škole. Väčšej bezpečnosti majú slúžiť kamerové systémy pri vchode do škôl, ako aj prísnejší systém trestov vrátane možnosti určiť žiakom – výtržníkom verejne prospešné práce.
Rovnako ako starosta Giuliani, aj minister Giertych začína boj proti zločinu v školách riešením už najdrobnejších priestupkov. Preto má byť prísne zakázané používať mobily počas vyučovania, polícia má kontrolovať mládež pohybujúcu sa mimo školy, školské počítače majú byť chránené pred pornografickými a násilnými materiálmi. Nové právomoci dostanú aj miestne samosprávy: budú môcť zaviesť „zákaz vychádzania“ neplnoletých v nočných hodinách.
„Pre tých z nás, ktorí poznáme poľské školy, tragédia v Gdansku nebola prekvapením,“ napísal po gdanskej tragédii denník Rzeczpospolita. Násilie medzi študentmi i vo vzťahu k učiteľom bolo dlho verejným tajomstvom. Podľa mnohých učiteľov patril medzi hlavných vinníkov prehnaný dôraz na „práva žiakov“ bez rovnakého zdôrazňovania ich povinností. „Učitelia stále strácajú autoritu, a žiakom je čoraz viac dovolené. Pod zámienkou práva na individualitu a sebavyjadrenie mizne základná disciplína,“ konštatovala Rzeczpospolita. Učiteľka z iného, poznanského gymnázia, takto opisuje školskú každodennosť: jeden zo žiakov jej počas vyučovania opakovane sprosto nadával, no „v okamihu, keď som ho okríkla, šiel sa sťažovať za riaditeľom, že sa narušuje jeho dôstojnosť. Nakoniec som z toho mala problémy ja, nie on“. Takýto prístup viedol k stavu, v ktorom skupinky „problémových žiakov“ dokázali úspešne terorizovať ostatných a znemožňovať výučbu. „Nemôžeme s takými prípadmi nič robiť – sťažuje sa iná učiteľka – len čakať, kým bude mať delikvent osemnásť a skončí sa mu povinná školná dochádzka.“ Vo výpovediach učiteľov je výrazný prvok strachu: „Je lepšie mať zavreté očí,“ hovoria. Pedagóg Aleksander Nalaskowski z univerzity v Toruni opisuje zážitky jeho kolegu z gymnázia: „Každý pokus o výchovu niektorých žiakov sa končil postupným demolovaním jeho auta.“ Nie je náhoda, že študenti, obvinení v spomenutom prípade z Gdanska, sa už predtým prejavili zničením auta jedného z učiteľov. Napriek tomu však mohli naďalej beztrestne pokračovať v štúdiu.
Bezprostredne po gdanskej tragédii bola atmosféra v spoločnosti naklonená zmenám. Ministra Giertycha podporil dokonca i guru ľavicovej mládeže Jurek Owsiak, ktorý vyhlásil, že v škole vládne pocit beztrestnosti a pokračoval: „Je potrebná reforma a disciplína. I keď sa mi Giertych nepáči, niektoré jeho nápady sú správne.“ Priznal, že jeho dcéra navštevuje súkromnú školu, kde sú mnohé Giertychove nápady už dávno realitou.

.uniformy a disciplína
Dnes sa však v Poľsku dvíha vlna odporu.
Olej do ohňa prilial sám minister Giertych, keď na poslednú chvíľu presadil úpravu, ktorá zavádza povinné školské uniformy. V zahraničnej tlači bol tento krok okamžite zaradený do katalógu „zverstiev“, páchaných súčasnou poľskou vládou – hneď za lustráciami a odporom k niektorým požiadavkám homosexuálov. Proti sa postavili i mnohí z tých, ktorých sa nová povinnosť bude týkať: žiaci. Pôvodne mal o uniformách rozhodovať riaditeľ školy po konzultáciách s rodičmi. Teraz sa žiaci búria proti obmedzovaniu individuality a niektorí komentátori hovoria o zavádzaní „vojenského poriadku“ v školách. Priaznivci nápadu, naopak, poukazujú na to, že uniformy sú bežnou praxou v mnohých západných krajinách. Podľa ministerstva má mať zmena najmä sociálny rozmer. „Skončia sa módne prehliadky v školách,“ hovorí Giertych. Uniformy podľa neho oslobodia rodičov od teroru módy a obmedzia rozdiely medzi chudobnejšími a bohatšími žiakmi. Majú takisto zvýšiť bezpečnosť na školách a pocit identifikácie s danou inštitúciou tak, ako je to v Anglicku či v USA.
Nie je vylúčené, že na jeseň prídu ďalšie prejavy „študentskej neposlušnosti“. Predohru sme už mohli sledovať: hromadné demonštrácie žiakov a učiteľov či pálenie podobizní ministra. Nie je však ľahké odlíšiť, či ide o odpor proti zmenám v školstve alebo skôr voči osobe ministra. Roman Giertych, líder nacionalistickej Ligy poľských rodín, je postava, ktorá vzbudzuje krajné emócie. Známa ľavicová filozofka Malgorzata Sroda píše o jeho „barbarských nápadoch“ a snahe riešiť problémy školy „čistou represiou“. Podľa nej je správanie súčasných vládnych politikov pre mládež omnoho škodlivejšie než pornografia či násilné počítačové hry, s ktorými Giertych bojuje. Proti ministrovi školstva sa postavil aj mocný odborový Zväz poľských učiteľov, organizácia so silnými väzbami na postkomunistov. Nie bez vplyvu bol aj fakt, že Roman Giertych chce aplikovať pravidlá nového lustračného zákona aj na riaditeľa školy.

.škola v konflikte ideológií
Súdny proces s chlapcami zodpovednými za smrť gdanskej školáčky stále trvá. Problém násilia na školách sa však opäť vrátil na okraj záujmu. Do popredia vystupuje už len odpor voči nepopulárnemu ministrovi. Škoda.
Ministerstvo školstva je vždy citlivý úrad, ktorý však akosi priťahuje kontroverzné postavy. No kým v EÚ ide skôr o radikálov z radov liberálnej ľavice, ktorí experimentujú so školnými osnovami, aby žiakov viedli k „tolerancii“, ako je to teraz v Španielsku či v Británii, v Poľsku sa na tento post dostal radikál s opačným znamienkom. Alekým prvým všetko prechádza za aplauzu médií, Giertychove kroky vyvolávajú búrku nevôle. V nej sa potom strácajú aj rozumné hlasy, ktoré upozorňujú, že je predsa normálne, aby žiaci nepoužívali počas vyučovania mobily, nesťahovali si pornografiu a neinzultovali učiteľa.

 

reklama