Nechajte homosexuálov žiť
Áno, samozrejme, nechajte ich žiť, ale nevšimol som si, že by ich niekto chcel zabíjať. Keby sa niekto taký objavil, zaraďte ma prosím medzi tých, ktorí by ho chceli zastaviť silou. Samozrejme, tu nejde o to, či by homosexuáli mali alebo nemali žiť, isteže mali. Tá otázka je o tom, či by mali dostať ďalšie privilégiá, ktoré nemajú iní občania, až na jedinú výnimku: manželov, ktorí zakladajú rodinu. Je v poriadku, že máme liberálne politické usporiadanie, v ktorom majú dospelí ľudia právo na svoje súkromie a na to, čo dobrovoľne robia vo svojich spálňach. Tento liberálny poriadok sa vzťahuje na všetkých, homosexuálov alebo heterosexuálov. Sloboda a tolerancia je stav, o ktorý sa homosexuáli (a heterosexuáli) usilovať nemusia - majú ho už dnes.
Otázkou ale je, či majú dostať špeciálne privilégiá, aké majú rodiny. Odpoveďou je, že na to nie je žiaden dôvod. Máme rovnosť pred zákonom a preto som ja, ktorý som žil v spoločnej domácnosti so svojim bratom predtým, ako som sa oženil, nemal od štátu žiadne zvláštne výhody. Bolo to tak v poriadku: prečo by som ich mal mať? Nech predsa panuje rovný prístup štátu ku všetkým svojim občanom, pokiaľ na špeciálne privilégiá nie je žiaden dôvod !
A dôvod pre udelenie osobitných výhod existuje z pohľadu štátu iba v prípade vytvárania prostredia, v ktorom prichádzajú na svet noví občania štátu, a ktorým štát poskytuje ochranu v ich najzraniteľnejšom období. Tým prostredím je rodina, ktorá môže byť na základe práva definovaná len ako permanentný zväzok práve jedného muža a práve jednej ženy. Jedine muž a žena môžu mať dieťa, v žiadnom prípade však muž a muž či žena a žena, preto má z hľadiska štátu zmysel privilegovať jedine zväzok muža a ženy.
Pre všetkých ostatných - či už pre mňa a môjho brata alebo dvoch sexuálne aktívnych homosexuálov - je spravodlivá rovnosť pred zákonom, teda žiadne privilégiá v ich prospech, ani žiadna diskriminácia proti nim – to znamená ten stav, ktorý panuje dnes.
Pokiaľ niekto požaduje špeciálne privilégia pre homosexuálne páry - tie privilégia, ktoré má rodina - mal by vysvetliť, prečo by rovnaké výhody nemali dostať aj polygamné, polyandrinné či polyamorné skupiny. Štátne uznanie registrovaného partnerstva dvoch homosexuálnych osôb totiž nie je rozšírením manželstva. Je jeho zničením. Homosexuálne "sobáše" spochybňujú princíp, že manželstvo je zväzkom práve jedného muža a práve jednej ženy. Prečo by teda nemal byť opustený aj princíp počtu – t.j. princíp, že manželia sú len dvaja? Keď sa odmieta, že majú byť opačného pohlavia, prečo by sa nemohla odmietať aj požiadavka, aby boli len dvaja? Prečo by počet "manželov" nemohol byť tri, štyri, päť, sedemnásť či dvadsaťosem? Keď štát udelí špeciálne privilégium zväzku dvoch mužov alebo dvoch žien, akým právom môže odmietnuť špeciálne privilégium zväzku troch mužov, šiestich žien, jedného muža a viac žien (polygamia), jednej ženy a viacerých mužov (polyandria) či komunite viacerých mužov a viacerých žien, ktorí sa nezištne milujú a oplývajú vzájomnou láskou (polyamoria)? Ak totiž nabúrate princíp manželstva osôb opačného pohlavia, čo je zlé na tom, ak niekto nabúra aj princíp manželstva dvoch osôb? A keď povalíte aj ten, kde sa potom zastavíte? A nie je vám ľúto tých detí, ktorých životy zničíte svojimi drakonickými experimentmi s inštitúciou rodiny ?
Roman Joch , riaditeľ Občanského institutu