Začiatok konca KDH ?
KDH sa svojím posledným snemom vydalo na cestu, na ktorej konci je nevyhnutne stagnácia, marginalizácia a zánik slovenskej kresťanskej demokracie. Antikomunistická strana, ktorá vzišla z katolíckeho disentu a podala svedectvo odvážneho zápasu proti mečiarizmu v 90. rokoch, voľbou Pavla Hrušovského definitívne stratila šťavu.
Z hrdej dámy politická prostitútka
Najlepšiu vizitku staronovému predsedovi vystavili koaliční politici. Ján Slota sa Hrušovského víťazstvu otvorene potešil s tým, že Palko a Lipšic mu nikdy neboli sympatickí. Podobné uspokojenie nad výsledkami prešovského snemu vyjadril aj Dušan Čaplovič. Vyhralo vraj rozumné krídlo, zatiaľ čo Palko reprezentoval len akýchsi fundamentalistov, ktorí by iba zbytočne polarizovali slovenskú politiku.
Je pravdepodobné, že po vyhlásení výsledkov si vydýchli aj v SMK a SDKÚ. Ak by sa Vladimír Palko stal predsedom, z KDH by sa vykľul dôsledný konkurent Dzurindovi i Slotovi a kriticky by sa vyhranil voči Smeru a čiastočne aj voči SMK. S Pavlom Hrušovským a odstránením Palkových ľudí získali ostatné politické strany krotkého baránka, ktorý pre nikoho nebude hrozbou.
KDH zrejme na slovenskej politickej scéne zaujme podobnú úlohu, akú hrá v Čechách KDÚ-ČSL. Pod Hrušovského vedením pôjde o akúsi politickú prostitútku, ktorá výmenou za účasť na politickej moci, dá radostne každému. Či už to bude Smer alebo SDKÚ. Najvyššou prioritou dvoch tretín KDH sa stal pragmatizmus, oportunizmus a bezzásadovosť. Bohužiaľ, ak sa slovenská politická scéna v posledných rokoch kryštalizuje, tak jedine týmto smerom.
Víťazstvo politických supermarketov
Podobný vývoj prebehol najskôr v SDĽ, kde boli intelektuáli typu Weiss, Ftáčnik a Schmögnerová nahradení dutými aparátnikmi typu Migaš a Koncoš, aby stranu napokon pohltil Smer. To isté sa stalo aj v Demokratickej strane. Najskôr bolo krídlo Šebeja, Zajaca, Osuského a Tatára vytlačené marketingovým kšeftárom Kaníkom a ten, v súlade so svojou prirodzenosťou, stranu neskôr doslova (za)predal SDKÚ.
Príklon k oportunizmu bol vždy spôsobený nespokojnosťou štruktúr s preferenciami alebo nedostatočnou účasťou na moci. Intelektuáli, zaručujúci hodnotovú zakotvenosť strany boli vyhlásení vlastnou základňou za prekážku ďalšieho rastu. No náhradní lídri nikdy sľubovaný nárast voličskej podpory nepriniesli. Naopak, svojím stranám vždy spôsobili pohltenie väčším pragmatickým susedom.
Je to preto, že strany sa profilujú na politických zápasoch, do ktorých sa púšťajú. KDH bolo príťažlivé, kým bolo akýmsi "kamarátom do dažďa". Teda stranou do nepohody, ktorej zakladatelia čerpali z kresťanských ideálov silu na zápas proti komunizmu, mečiarizmu, či politickým podnikateľom ako Pavol Rusko. Toto je osud a silná stránka KDH. Ide o politický subjekt, ktorý bol stvorený nato, aby bojoval, nie aby sa kúpal v odlesku lacnej (a v konečnom dôsledku pominuteľnej) popularity.
No táto pozícia niektorým členom nevyhovovala a vždy si robili výčitky svedomia, či problém nie je náhodou v samotnom KDH. Či jeho predstavitelia nepodliehajú príliš pýche a či sa príliš neodcudzili pokore. Lenže v dnešnej dobe, ktorá kresťanstvu nepraje, nemôže byť reprezentantom konzervatívnej politiky ovca, ktorá ochotne nastavuje druhé líce, a tak sa časom mení na fackovacieho panáka.
Tu niekde vznikol aj mýtus o "arogantnom Palkovi a Lipšicovi“. Niektorí ľudia v KDH si zrejme myslia, že ideálnym predstaviteľom kresťanskodemokratickej politiky by mal byť ktosi ako Ned Flanders – koktavý, nepriebojný veriaci dobrák zo seriálu Simpsonovci. Hrušovský, Brocka a Fronc vskutku Flandersa čímsi pripomínajú.
Quo vadis?
Slabou nádejou pre KDH je zvolenie Daniela Lipšica za podpredsedu. Zdá sa, že bývalý minister spravodlivosti začal svoju kampaň na Hrušovského nástupcu. Avšak ten sa bude voliť až o dva roky. Ak sa má strana postaviť na nohy a vyriešiť svoje vnútorné problémy, tak správny čas je teraz, rok po parlamentných voľbách, nie o dva roky, kedy už bude naplno bežať ďalšia volebná kampaň.
Ľahké to nebude mať ani Pavol Hrušovský, ktorý teraz zrejme prežíva pocit opojného triumfu. Jeho krídlo nie je ani zďaleka také homogénne ako to Palkovo. Predstavitelia rôznych záujmových skupín, ktorí svoju stranu považujú za nástroj na upokojovanie vlastných mocenských a finančných potrieb, prídu a budú od Hrušovského požadovať splatenie svojej podpory.
Výsledkom zrejme bude regionalizácia a ďalšia demoralizácia strany. Neriešené problémy budú bublať pod povrchom. Je nepravdepodobné, že KDH príde s výraznejšími témami. Zabrať treba najmä v oblasti ekonomiky a tam je Július Brocka veľmi slabý. Práve z Palkovho okolia vychádzali ekonomické nápady ako Veľký tresk, rovná daň alebo rodičovský bonus.
Okamžitý prepad preferencií zrejme nehrozí, hoci časť voličov sa asi definitívne prikloní k SDKÚ a možno aj k OKS. Kresťanskí demokrati nevypadnú tak rýchlo z parlamentu, ale s Palkom by mali potenciál 10 – 12% voličov s možnosťou ďalšieho zlepšovania, kým s Hrušovským to stále bude len tých 8%, tendencia stagnujúca, prípadne klesajúca.
Napriek neradostným vyhliadkam, KDH je postavené na zdravých a silných základoch. Možno sa jeho členovia časom spamätajú. Len či už vtedy nebude neskoro.
www.aktuality.sk