Čo nám vadí na Európskej únii?
Z času na čas dostávame reakcie od pobúrených čitateľov, ktorí sa s veľkým údivom pýtajú, kde berieme odvahu kritizovať Európsku úniu. Z ich reakcií sme pochopili, že naše texty zriedka dočítajú dokonca. Z času na čas preto zvolíme opačný postup pri písaní príspevkov a kritiku spustíme pekne od začiatku.
Na Európskej únii nám vadí fakt, že sa mieša do vecí, do ktorých "ju" nič nie je. Miesto toho, aby odstraňovala bariéry slobodného pohybu osôb tovarov a služieb, vytvára nekonečné množstvo regulácii, ktorými naopak tieto proklamované slobody obmedzuje. Nájde sa niekto, kto by vedel toto tvrdenie spochybniť?
Vhodný príklad je po ruke. Nie je to tak dávno, čo bola prijatá smernica obmedzujúca počet týždenne odpracovaných hodín na 48, pričom jedno z ustanovení umožňovalo navýšenie za predpokladu dohody zamestnanca so zamestnávateľom. Prijatie tejto regulácie vzbudilo vlnu nevôle nielen u zamestnávateľov, ktorých fakticky postavila do nevýhodnej situácie (alebo prijať nových zamestnancov alebo obmedziť výrobu), ale aj u zamestnancov, ktorých obmedzila v ich snahe o vyšší zárobok.
Akoby však nebolo dosť, Európska komisia prišla s doplňujúcim návrhom, podľa ktorého:
- spomínanú dohodu mohli zamestnanec a zamestnávateľ uzavrieť až po schválení odbormi
- dohoda nesmie byť uzavretá na dobu dlhšiu ako jeden mesiac
- žiadny pracovník nesmie odpracovať viac ako 65 hodín týždenne
Otázka znie: pre koho prospech únia reguluje počet odpracovaných hodín? Ako študent som v lete často dobrovoľne brigádoval 12 hodín denne, šesť dní v týždni, aby som si zarobil na cestovanie. To predstavovalo 72 hodín týždenne. Prečo by mi v tom odteraz mala únia brániť?
Na záver jedno opakovanie: legislatíva Európskej Únie má viac ako 100 000 strán a spomínaná smernica rozhodne nie je ihlou v kope sena.
Převzato z www.EUnie.sk