Na homofronte nekľud
V nedeľu sa skončil niekoľkodňový festival gejov a lesbičiek v Štokholme, na ktorom sa zúčastnilo asi päťdesiat tisíc osôb z celého sveta a ktorý taktiež poctili návštevou aj predseda švédskej vlády Frederik Reinfeldt a jeho ministerka Maud Olofsson. Je to príznačné: táto krajina má jedny z najliberálnejších zákonov pre homosexuálov a dokonca ich chráni zákonom. Takýto životný štýl je tu takmer propagovaný a spomína sa dokonca aj v školských učebniciach.
Podobné zákony boli prijaté alebo sa za ne intenzívne bojuje vo všetkých krajinách západnej civilizácie a sú predmetom politického boja medzi kresťansko-konzervatívnymi a ľavicovo-liberálnymi politickými krídlami.
Morálka a rozum
Nemennosť morálky a jej metafyzická nadčasovosť je hlavným argumentom konzervatívcov, načo liberáli argumentujú premennosťou morálky podľa stupňa rozvoja spoločnosti. Nemienim polemizovať o jednom či druhom koncepte morálky, dovolím si však prezentovať vlastný názor na túto ožehavú spoločenskú tému ktorej sa určite nevyhneme ani na Slovensku.
Bez ohľadu nato, či sa morálka mení či nemení, mala by mať akýsi racionálny základ, bázu zdravého rozumu. Pozrime sa len veľmi zrýchlene čo hovorí o tejo problematike nezaujatá veda.
Výmenu genetickej informácie medzi dvoma či viacerými jedincami praktizujú už najjednoduchšie tvory, baktérie, čím si odovzdávajú genetické informácie získané indukciou ako reakciou na prostredie - napríklad takýmto mechanizmom sa šíri rezistencia proti antibiotikám.
Prvými tvormi ktoré sa párili boli pravdepodobne mäkkýše na dne prekambrického oceánu nejakých štyristo iliónov rokov dozadu. Pohlavné rozmnožovanie je práve kvôli rýchlej výmene genetickej informácie veľmi výhodné v evolučnom prirodzenom výbere. Preto komplexnejšie formy živej hmoty sa až na nepatrné výnimky rozmnožujú jedine týmto mechanizmom, ktorý zabezpečí najlepšie prežitie v konkurenčnom boji.
Bezpohlavné alebo hermafroditické formy vyšších živočíchov v súčasnej dobe, po viac ako štyristo miliónoch rokov evolúcie viacbunkových organizmov, už jednoducho neexistujú. Rozmnožovanie prakticky všetkých druhov vyšších živočíchov je výlučne viazané na akt párenia dvoch jednicov rozdielneho pohlavia.
Homosexuálny akt je preto z princípu neplodný a živočíšny druh,ktroý by začal trpieť takouto úchylkou presahujúcou určitú hranicu, by sa dostal do fatálnej evolučnej nevýhody. Ľudovo povedané, vyhynul by. Presne to sa dá povedať aj o ľudskom druhu, o jeho jednotlivých kultúrach alebo komunitách.
Rozhodujú aj hormóny
Pohlavie ľudského jednica je determinované v okamihu splynutia spermie s vajíčkom a je formované okrem iného hormónmi, ktoré regulujú počas celého života, ale najvýraznejšie v období dospievania, primárne i sekundárne pohlavné znaky. Mužský pohlavný hormón testosterón zodpovedá za vznik charakteristického mužského vzhľadu a riadnu funkciu mužského organizmu, u žien je to zasa ergosterón.
Avšak mužský organizmus vylučuje tiež isté množstvo ergosterónu a naopak, ženský organizmus vylučuje v určitých množstvách mužský pohlavný hormón. Ich hladiny sú kontrolované zložitým biochemickým mechanizmom a možno povedať že nik nie je stopecentný muž alebo stopercentná žena.
Hormonálna rovnováha sa môže meniť v závislosti od veku alebo od psychickej kondície a môžu sa vyskytnúť i poruchy tejto rovnováhy. Predpokladá sa že takéto poruchy môžu zapríčiňovať náklonnosť určitých jednicov k rovnakému pohlaviu.
Odborníci predpokladajú že príčinou vzniku homosexuality treba hľadať i v oblasti psychiky, napriklad prežité traumy, vplyv prostredia (napríklad vo väzniciach kde je výskyt homosexuality častejší). Bolo napríklad zistené že muži - homosexuáli pochádzajú so zvýšenou frekvenciou z rodín, kde chýbal z akýchkoľvek dôvodov mužský vzor. Homosexualita sa môže dediť ale do istej miery je i vecou vlastnej voľby.
Z dôvodov hore uvedených si dovolím tvrdiť,že homosexualita je úchylka, porucha v sexuálnom správaní a pokiaľ by jej rozšírenie presiahlo určitú hranicu, môže viesť ku fatálnemu poškodeniu populácie ľudského druhu alebo jednotlivej kultúry .
Láska a láska
Homosexuáli často argumentujú, že homosexuálne správanie existuje aj v prírode medzi živočíchmi. Možno je to pravda, ale tá dokazuje jedine to, že aj medzi živočíchmi môžu existovať poruchy správania - nič viac. V prírode je tiež rozšírený kanibalizmus, požieranie vlastných mláďat, incest a mnoho iných vecí ktoré asi ťažko bude niekto normálny pokladať za morálne.
Iní zástancovia tohoto životného štýlu, ktorí sa snažia o kopromis s kresťanskou morálkou, argumentujú v zmysle: veď kresťanstvo je náboženstvo lásky. Istý kňaz švédskej cirkvi, ktorý sa postavil proti sobášeniu takto postihnutých jedincov v kostoloch, nebol (na moje prekvapenie) schopný kvalifikovane odpovedať v interview na otázku, prečo sú kresťanské cirkvi tak úporne proti homosexuálnej láske, keď aj Ježiš kázal milovať všetkých bez rozdielu. Aj keď nie som človek kvalifikovaný v oblasti filozofie a etiky, odpovedal by som takto:
Starí Gréci mali pre slovo láska tri výrazy:
Eros, čo bol výraz pre telesnú lásku, či sexualitu. Od toho máme dnešné slovo erotika s dosť jasným obsahom.
Phileo - náklonnosť, príťažlivosť, záujem. Slovo Philosophia značí záujem o múdrosť.
Agape - nezištná, altruistická láska bez emócií, ktorá bola považovaná za tú najvyššiu formu. Myslím, že mi väčšina dá za pravdu, že Ježiš pod pojmom láska určite nemyslel eros ale agape. Z toho dôvodu tvrdím, že u homosexuálov sa nejedná o žiadnu lásku, ale o obyčajné uspokojenie sexuálneho pudu, ešte naviac vychýleného. Homosexualita má s láskou asi toľko čo ”uličky lásky” v Amsterdame alebo ”pracovníčky lásky ” v severných Čechách na E 55.
Jasne určiť pokiaľ
Časť homosexuálov má tendenciu dávať širokému okoliu najavo svoje zameranie. Pride-parády, podobnné ako táto v Štokholme so sprievodom mužov v dámskych róbach, s namaľovanými perami a umelými riasami alebo v baletných sukničkách. Mužov, ktorí nie sú mužmi a žien, ktoré nie sú ženami a pri pohľade na ktorých cíti normálny človek zmes hnusu a súcitu, sú akýmsi druhom exhibicionizmu a zároveň nátlaku na verejnosť.
Bojujú donekonečna za svoje práva a keď ím servilní politici v rámci volebného marketingu ustúpia, pokračujú podľa príslovia daj prst, schmatnú ti celú ruku. Môžeme len hádať čo bude ďalej. Pedofili? Tí už majú aj svoju stranu kdesi v Holandsku.
Potom nekrofili? Alebo nebodaj zoofili, ktorí prídu s požiadavkou na registrované partnerstvo alebo aby sa mohli sobášiť v kostole? Pri súčasnej politickej garnitúre v EU je to len otázka času.
Nie som samozrejme zato, aby boli takto postihnutí jedinci akokoľvek prenasledovaní alebo diskriminovaní, ale zrovnoprávnenie zväzku dvojice rovnakého pohlavia s normálnou rodinou je z uvedených dôvodov škodlivým nezmyslom. Vrcholom je schválenie možnosti adopcie detí párom rovnakého pohlavia – kde bolo Švédsko hneď na druhom mieste za Holandskom.
Paradoxne, v krajine s tak úpornou ochranou detských práv, kde za jedno materské pozadku môže osoba skončiť pred súdom, začali robiť na deťoch takýto zúfalý experiment s výsledkom viac ako neistým.
A nám ostáva len dúfať, že vlastné predvolebné sľuby o budovaní štandardného európskeho sociálneho modelu, nebudú brať naši zvolení predstavitelia ľudu až tak vážne.
Pavol Zlatoidský
(Autor žije vo Švédsku)
www.prave-spektrum.sk