Český appeasement-ODS
ODS mieri do európskych salónov. Šéf najsilnejšej českej opozičnej strany
Mirek Topolánek totiž minulý týždeň oznámil: "Máme pripravené určité kroky,
ktoré môžu umožniť, aby sme tolerovali európsku ústavnú zmluvu". V tej istej
strane pritom dlho platil úzus, podľa ktorého bolo "prijatie ústavy pre ČR
vo všetkých ohľadoch nevýhodné" a preto treba "tento dokument odmietnuť".
ODS sa teda práve kamsi posúva, a odkláňa sa od ideí svojho otca
zakladateľa, dnešného prezidenta Václava Klausa. Ten v čase Topolánkovho
výroku prirovnal v americkom Time Európsku úniu k socialistickej RVHP najmä
pre veci, ktoré zakladá euroústava.
Politická strana, ktorá sa pokladá za takmer istého víťaza budúcich volieb v
Česku, vymenila princípy za PR-marketing: nechce totiž svojím "tvrdým nie"
odstrašovať potenciálnych voličov, pre ktorých je euroústava periférna téma.
Preto zrazu radšej hovorí "mäkké áno" (predseda Senátu Přemysl Sobotka).
Samozrejme, ide aj o miestenku v európskych salónoch. A v bruselských
kuloároch už oceňujú, že ODS zmäkla. Topolánek, ktorý sa práve prvý raz
zúčastnil na summite európskych ľudovcov, na oplátku uviedol: "Chceme byť v
centre diania."
Príbeh ODS je ukážkou, ako si aj tí principiálnejší politici pod tlakom
sveta bruselských úradov radšej volia oportunizmus. Mimochodom - tón proti
ústave už zmiernili aj britskí konzervatívci, ktorí ešte v lete 2003 práve s
ODS navrhovali v Pražskej deklarácii úplne inú, slobodnejšiu verziu Európy.
V Európe dnes čelí konformizmu z významných politikov málokto. Václav Klaus
v Česku, Vladimír Palko na Slovensku - a ešte? Už iba figúrky spomedzi
francúzskych socialistov a nacionalistov... Európska integrácia sa stala
majetkom elity, ktorá nerieši problémy, zato sa potľapkáva po bruselských
chodbách a usmieva sa na spoločných summitových fotografiách. A táto elita
má silu, ktorej málokto odolá. Prečo napríklad Ivan Mikloš, inak kritik
viacerých európskych politík, napokon ocenil aj zmenu Paktu stability, ktorú
si vymohli Francúzi a Nemci po tom, čo prestali dodržiavať pravidlá?
Keďže na úrovni inštitúcií EÚ vzniká podobne asi 70 percent zákonov, ktoré
potom platia v jednotlivých štátoch, v Európe rýchlejšie ako populácia
vymierajú už iba národné štáty, založené na parlamentnej demokracii. Tú však
nenahrádza lepšie rozdelenie moci, ktoré by chránilo občanov pred zlými
zásahmi vlád, ale rozmary najsilnejších štátov a neviditeľných úradníkov v
kontinentálnom centre.
Po úteku ODS ostávajú už iba tri krajiny, ktoré by čosi mohli zmeniť:
Poľsko, ešte skôr Veľká Británia a najskôr Francúzsko. Paradoxom je, že
mnohí Francúzi chcú hlasovať proti ústave pre jej "antisociálny" charakter.
Ak by ju pre tento dôvod odmietli, bol by to najužitočnejší omyl v
povojnových dejinách integrácie.
Martin Hanus
Časopis Týždeň, 13/2005
Martin Hanus je zahraničním spolupracovníkem EU.ePortal.cz