Kto berie vážne Nobelovu cenu za mier?

Pokiaľ ide o "tvrdé vedy" ako fyzika, či chémia, ale trebárs aj medicína, Nobelova cena má svoju prestíž i opodstatnenie. Politický problém nastáva v oblasti oceňovania prínosov k mieru a svetovej literatúre. Tu boli v minulosti rozhodnutia výboru často kritizované. Do určitej miery sa dá dokonca hovoriť o "inflácii Nobelovej ceny".

Inak tomu nie je ani tento rok. "O mier" sa vraj najviac zaslúžil Al Gore a Medzivládny panel o klimatických zmenách, tým že šírili osvetu o človekom spôsobenom globálnom otepľovaní, snažiac sa o iniciatívu za ich zvrátenie. Aj keď sa odhliadne od debaty, do akej miery môže za otepľovanie človek, nobelovka pre Gorea je problematická.

Na prvý problém upozornil vo svojej bezprostrednej reakcii český prezident, Václav Klaus. Ak sa cena udeľuje za príspevok k svetovému mieru, tak potom nevedno, začo ju dostal Al Gore. Aký vzťah majú jeho aktivity k svetovému mieru? "Spíše se zdá, že Goreovo zpochybňování základních stavebních kamenů současné civilizace míru příliš nepřidává." Poznamenal prezident ČR, ktorý je vo veci globálneho otepľovania Goreovým oponentom.

Po tohtoročnej voľbe môžu na budúci rok pokojne udeliť Nobelovu cenu mieru hoci aj Mahmúdovi Ahmadinedžádovi. Pritom ak chcel Nobelov výbor nevyhnutne miešať karty v politike, mohol ocenenie udeliť niektorému barmskému disidentovi. Demokratickí aktivisti tam bojujú proti diktatúre vojenskej junty, tak prečo ich úsilie nepodporiť aj týmto spôsobom?

Ďalšia výhrada sa môže týkať načasovania. O klimatických zmenách prebieha vášnivá vedecká diskusia. Zďaleka nie všetci výskumníci zastávajú Goreov alarmizmus. Navyše, aj keby boli všetky jeho tvrdenia o globálnom otepľovaní pravdivé, on sám ho zatiaľ nezvrátil a okrem propagandistických akcií nič hmatateľné neurobil ani ako viceprezident. Gore by si za svoj boj zaslúžil nobelovku možno o desať - dvadsať rokov, keď budeme s definitívnou platnosťou vedieť, na čom sme a chlapík sa okrem slov prejaví aj nejakými činmi.

Nepríjemná pravda alebo užitočná lož?

Al Gore sám žije energeticky veľmi nehospodárnym spôsobom života. Jeho dom má dvadsaťkrát vyššiu spotrebu energie, než priemerná americká domácnosť. Od roku 2005 sa jeho konzum zvýšil z priemerných 16 200 kwh mesačne na 18 400 kwh.

Goreov oscarový film Nepríjemná pravda je zmesou propagandistických nezmyslov a poloprávd. Keďže mal byť premietaný ako vzdelávací film v britských školách, niektorí rodičia ho napadli na súde. Ten rozhodol, že film síce možno premietať študentom, ale iba ak sa deväť najväčších nepresností uvedie na pravú mieru.

Medzi manipulácie, ktoré majú byť poopravené, patrí napríklad tvrdenie, že medzi topiacim sa snehom na Kilimandžáre, zmenšovaním čadského jazera alebo hurikánom Katrina a globálnym otepľovaním existuje priama súvislosť. Súd tiež skonštatoval, že citovo podfarbená časť filmu o topiacich sa ľadových medveďoch sa jednoducho nezakladá na faktoch. Takisto nie je pravdivé tvrdenie, podľa ktorého môže otepľovanie spôsobiť zánik golfského prúdu a následne uvrhnutie Európy do doby ľadovej.

Zdrvujúca kritika Goreovho populárneho filmu sa dá nájsť na internete, rovnako ako v britskom dokumente The Great Global Warming Swindle. Okolo globálneho otepľovania existuje veľa sporov. Na Slovensku to ešte nie je také viditeľné, ale svetové médiá postupne uskutočnili prechod od pojmu "globálne otepľovanie" ku "globálnym klimatickým zmenám", aby vyjadrili, že niekde sa môže otepliť a inde ochladiť. Čo by však nemalo byť považované za nenormálne.  

Zdravý sedliacky rozum tu bije na poplach. Ak je zmena už z definície jedným zo znakov klímy, prečo by malo byť považované za optimálne práve to rozloženie teplôt alebo zrážok, na ktoré sme zvyknutí z pár posledných desaťročí? Len v priebehu dejín ľudstva sa odohralo niekoľko veľkých zmien podnebia, bez toho, aby sme na ne mali akýkoľvek vplyv.

A prečo by sme mali podstúpiť akúkoľvek obeť, či už finančnú alebo v podobe politických slobôd, aby sme toto rozloženie za každú cenu udržali? Celý ten humbug zaváňa posadnutosťou centrálne riadiť a plánovať ešte aj prírodu. Pretože práve politici chcú do rúk moc, aby sa s týmto pseudoproblémom mohli vysporiadať. A to môže byť veľmi nebezpečné. Aj totalitné ideológie 20. storočia tvrdili, že sa opierajú o vedecké poznatky.   

 

reklama