Samozrejme, napäté slovensko-maďarské vzťahy a ďalšie posilnenie maďarských gárd zaujímajú našu verejnosť oveľa viac ako večné handrkovanie o inštitucionálne zmeny v Európskej únií. Na Maďarov má každý svoj názor, ale do prítmia kilometrových chodieb bruselských úradov ľudia väčšinou nedovidia. Navyše naši občania doteraz okúsili len výhody integrácie ako je sloboda pohybu alebo možnosť zamestnať sa v inej členskej krajine. Nevýhody zatiaľ nepociťujeme, preto väčšina Slovákov na Úniu hľadí so žičlivou ľahostajnosťou.

Už asi štyri dni ma jeden čitateľ vyzýva, aby som napísal komentár k maďarským provokáciám voči Slovensku. Nepochybne sa bojí o územnú celistvosť SR a dianie okolo napätia medzi Bratislavou a Budapešťou vníma s veľkou citlivosťou. O bytí a nebytí slovenského štátu sa však v týchto dňoch nerozhoduje na budínskom hrade alebo na kuloárnych schôdzach medzi Ficom a Gyurcsányom.

Pár desiatok v zástupe pochodujúcich vygumovaných idiotov z maďarských gárd nemá šancu ohroziť územnú celistvosť nášho štátu a ak si členov prídu verbovať aj na Slovensko, tak naše orgány sa s nimi vysporiadajú rovnako rýchlo ako so Slovenskou pospolitosťou. Navyše, darmo chce Fico so Slotom brániť republiku pred Maďarmi, keď sme si ju dobrovoľne zrušili podporou Reformnej zmluvy EÚ.

Bez toho, aby si to drvivá väčšina európskych občanov vôbec uvedomovala, preniesla sa suverenita členských krajín na jeden polototalitný socialistický superštát. Reformná zmluva je takmer presnou kópiou európskej ústavnej zmluvy, ktorú odmietli Francúzi a Holanďania v referendách. Odstránili sa z nej akurát dráždivé symbolické prvky, ktoré však boli úplne nepodstatné.

Len kozmetické úpravy

Napríklad z nového textu sa vypustilo, že EÚ bude mať oficiálne symboly v podobe vlajky a hymny. Namiesto toho bude používať doterajšiu vlajku a hymnu tak ako doposiaľ, teda neoficiálne. Záležitosti, o ktoré bojovali Taliansko, Rakúsko, Poľsko alebo Bulharsko sú nepodstatné. Nikto sa neodvážil spochybniť nastúpenú cestu. Nikto nepovedal, že cieľ „stále tesnejšej únie“ je nesprávny a ohrozuje prosperitu členských štátov i slobodu občanov.

Presne ako to zamýšľali tvorcovia euroústavy, budeme mať ministra zahraničia a vlastnú diplomatickú službu. Väčšinovo určovaná spoločná zahraničná politika ukladá všetkým členským štátom ju podporovať. V praxi je to návrat pred rok 1989, kedy sme povinne podporovali arabský terorizmus. Keďže spoločnú zahraničnú politiku budú dirigovať najmä Francúzsko a Nemecko môžeme sa pripraviť na rezolúcie proti Izraelu, kšeftovanie s africkými diktátormi a pod.

Člena Európskej komisie už nebudeme mať stále, ale len raz za čas, pretože pravidlo jedna krajina – jeden komisár sa ruší. Takisto sú vykostené právomoci národných parlamentov a súdov. Náš zákonodarný zbor sa zmení len na akúsi pečiatkovaciu službu, kde sa budú odklepávať a implementovať normy, schválené v Bruseli nikým nevolenými úradníkmi. Tu treba pripomenúť, že „kríza Únie“, ktorej mali eurotajtrlíci plné ústa, bola len krízou federalistických predstáv o jednotnom európskom štáte.

Ak sú rozhodovacie mechanizmy zablokované a Európska únia sa kvôli tomu nemôže dohodnúť na spoločnom postupe, jedná sa o víťazstvo európskeho občana. Pretože na týchto stretnutiach sa aj tak väčšinou dumá jedine nad tým, ako Európanov ešte viac obrať o slobodu a peniaze. Keď teraz Barroso a spol. vyhlasujú, že inštitucionálna kríza je zažehnaná, znamená to len jedno: naše životy, sloboda a majetky sú opäť ohrozené.

Prienik ľavicových ideologických prúdov zhora

Naša vlastná ústava hovorí, že Slovenská republika sa neviaže na žiadne náboženstvo alebo ideológiu. Reformná zmluva a najmä Charta základných sú však plné socialistickej ideológie a pochybných sociálno-inžinierskych cieľov. V tomto smere sa opäť jedná o návrat pred rok 1989.

Nová definícia zdieľaných kompetencií umožňuje Bruselu prisvojiť si ľubovoľné národné právomoci. Kompetencie vo viacerých sociálnych a ekonomických otázkach odoberá národným štátom priamo zmluva. Členské krajiny okrem iného strácajú aj právo veta v oblasti imigrácie. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že Česká republika presadila obojstrannú flexibilitu, teda hypotetickú možnosť prenosu kompetencií späť na členské štáty.

Že „Reformná zmluva“ je takmer dokonalým klonom občanmi odmietnutej euroústavy, priznali aj niektorí zástancovia superštátu. Írsky premiér Bertie Ahern odhadol zhodu oboch dokumentov na 90%. Predseda Európskeho parlamentu, Hans-Gert Pöttering hovorí, že „podstata európskej ústavy zostala“. A tak by sa dalo pokračovať.

Najhoršie však je, že politické elity neakceptujú NIE ako odpoveď zo strany svojich voličov. Ak sa niekde agenda odmietne, občania o nej budú hlasovať dovtedy, až kým nepovedia áno. Alebo sa podhodí na schválenie parlamentom, za chrbtom voličov. Slobodomyseľného človeka len zamrazí, keď vidí, ako ľahko sa politici (či už ide o Fica, Slotu, Csákyho alebo Dzurindu) vzdávajú svojho štátu.

Obsah euroústavy verzus obsah Reformnej zmluvy – nájdi rozdiel

http://www.aktuality.sk/spravy/komentare/komentar-zanik-slovenskej-republiky?