O pomätenosti vlastenectva slovenských politikov svedčili najvýrečnejšie posledné dni: premiér Robert Fico na sneme svojej strany obvinil strany opozície z vlastizrady a o niekoľko dní spokojne podpisoval spolu s ďalšími lídrami EÚ Lisabonskú zmluvu. Teda dokument, vďaka ktorému sa únia bude podstatne viac podobať na superštát a jednotlivé členské štáty na jeho vyššie územné celky.

 

A najsilnejšia opozičná SDKÚ s tým nemá najmenší problém, hoci Ivan Mikloš ešte ako minister financií vyjadril úľavu nad tým, že euroústavu, predlohu práve podpísanej zmluvy, zmietli referendá v dvoch krajinách zo stola.

Označiť slávnostne odklepnutú zmluvu za podvod na Európanoch nie je zúfalým výkrikom euroskeptika, ale triezvym pomenovaním reality. Nedávno ju úprimne priznal hlavný autor „odmietnutej“ euroústavy, Valery Giscard d´Estaing. Ten vyhlásil, že obsah novej zmluvy je identický s ústavou a zmenil sa len jej formát, aby sa európski politici mohli vyhnúť referendám. A mohli tak ratifikovať nový dokument, ktorý významne posilňuje centrálne európske orgány prostredníctvom bezbolestného hlasovania v parlamentoch. To nie je jediný podvod. Pôvodne, ešte v roku 2001, európski lídri v Laekanskej deklarácii vyhlásili, že Európska únia potrebuje novú zmluvu aj preto, aby sa priblížila ľuďom a niektoré kompetencie sa presunuli z EÚ späť na štáty. Výsledok: na štáty sa touto zmluvou nepresunula ani jedna právomoc, naopak, štáty ňou odovzdávajú do Bruselu kompetencie v 50 oblastiach (mimochodom, nielen slovenskí politici, ale aj médiá najzávažnejšie skutočnosti novej zmluvy vcelku úspešne ignorujú). S novou zmluvou sme si darovali aj Chartu základných práv, ktorej potenciálne hrozby v oblasti pracovného práva a sociálnej politiky brali vážne len Poliaci a Briti. Tí si totiž vyjednali výnimku, aby pre ich krajiny nebola záväzná. Na Slovensku proti socialistickej Charte, ktorú politici predstavujú ako výlučne ľudskoprávny dokument, nenamietajú ani socialistický Smer ani stredopravá SDKÚ.

 

Ako napísal britský The Economist, aj táto zmluva, podobne ako predtým Giscardova ústava, patrí do koša. Žiaľ, neskončí zrejme v koši, ale na pracovnom stole usilovných byrokratov –  
ak proces ratifikácie prebehne podľa plánu, v roku 2009 bude Lisabonská zmluva naším hlavným zákonom.

 

reklama