Hate Crimes

Ako pred pár dňami informoval konzervatívny denník Daily Mail, v britskom parlamente sa formuje nadstranícke spojenectvo poslancov, ktorí chcú zabrániť najnovšiemu útoku časti labouristického kabinetu a homosexuálnych aktivistov na slobodu slova. Poslanci, pochádzajúci zo všetkých troch hlavných politických strán chcú zabrániť, aby boli kresťanskí cirkevní predstavitelia trestaní za vyslovovanie svojich predstáv o morálke, životnom štýle a rodinnom živote.

Ak by totiž napríklad katolícky kňaz vyhlásil, že správnym modelom rodiny je spoločenstvo jedného muža, jednej ženy a ich detí, v Británii by sa už čoskoro za takú drzosť mohol dostať do väzenia až na sedem rokov. Pre porovnanie, keď sa dopustíte znásilnenia, na Ostrovoch môžete očakávať približne päť rokov basy.

Ako pre londýnske noviny vyhlásila spisovateľka a poslankyňa opozičnej Konzervatívnej strany, Ann Widdecombová: „Po prvýkrát v našich dejinách vám môže zaklopať na dvere policajt nie kvôli tomu, čo ste urobili, ale kvôli názoru, ktorý ste vyjadrili a to je úplne v rozpore s britským spôsobom života.“ Nápad labouristického kabinetu sa nepáči ani niektorým osobnostiam z radov homosexuálov.

Návrh právneho predpisu, s ktorým prišiel minister spravodlivosti Jack Straw, patrí medzi tzv. „hate laws“, teda zákony o „zločinoch z nenávisti“. V Kanade, USA a západnej Európe si podobné právne normy kladú za cieľ trestať útoky na rasu, náboženstvo, pohlavie alebo sexuálnu orientáciu rôznych spoločenských menšín. V praxi však ide o nástroje, ktorými ľavicoví liberáli a rôzni aktivisti za menšinové privilégiá útočia na slobodu slova.

Diktatúra politickej korektnosti

Súdy v mene boja proti „zločinom z nenávisti“ často šikanujú, prípadne priamo prenasledujú konzervatívnych politikov, či predstaviteľov cirkví za ich výroky alebo proste len vyslovené morálne súdy. Zákony o zločinoch z nenávisti môžu mať zmysel tam, kde trestajú útoky na život, majetok a zdravie z dôvodu príslušnosti k nejakej spoločenskej skupine. No čoraz viac sa z ľavej strany politického spektra presadzuje tendencia trestať dokonca vyslovené myšlienky.

Benjamin Kuras, český dramatik a publicista, žijúci vo Veľkej Británii, uvádza vo svojej knižke Evropa snů a skutečností zopár absurdných prípadov politickou korektnosťou iniciovaného honu na „homofóbov“. Napríklad v grófstve Devon dostalo niekoľko malých mestečiek príkaz, aby vynaložili verejné prostriedky na vypracovanie programu, ktorý by gayom zaručil „rovnoprávnosť, ochranu a podporu“. Dva roky miestne komunity hľadali nejakých homosexuálov, ktorým by mohli pomôcť, ale žiadnych nenašli. Tak sa teraz snažia prilákať aspoň zopár gayov z iných miest.

Kuras tiež spomína prípad spisovateľky Lynette Burrowsovej, ktorá v rozhlasovej relácií povedala, že povoliť homosexuálom adopciu detí nepovažuje za veľmi rozumné. Následne ju kontaktovala polícia, lebo niekto ohlásil jej výroky ako tzv. homofóbny incident. Burrowsová, ktorá bojuje za rodinu a práva detí, povedala policajtom, že: „toto je slobodná krajina a máme dovolené vyjadrovať naše názory o verejných záležitostiach. Policajti mi odvetili, že to zatiaľ nie je zločin, ale tento incident si zaznamenajú.“

Dnes však britskí úradníci povoľujú adopciu homosexuálnym párom ako na bežiacom páse. A to zo strachu pred prepustením. Pár rokov dozadu totiž prišiel o prácu istý Ed Greening. Jeho previnenie? Pravidelne sa zdržiaval hlasovania vždy, keď o adopciu žiadal homosexuálny pár. Pozor, nehlasoval proti! Len sa ako kresťan zdržiaval hlasovania.

A Slovensko? Onedlho to máme aj u nás!

http://www.aktuality.sk/spravy/komentare/komentar-ked-gayovia-nenavidia