Kto nestojí na chodníku nemiluje Európu (podpis euroústavy)
29. 10. bola v Ríme podpísaná európska ústavná zmluva. Do jej ratifikácie a nadobudnutia účinnosti je to ešte dlhá cesta. Napriek tomu je podpísanie zmluvy lídrami 25 členských štátov (a štyroch kandidujúcich) dôležitým krokom nesprávnym smerom.
Ak právnici tvrdia, že euroústava z Únie robí „kvázi-superštát“, čo robí z členských krajín? „Kvázi-provincie“ imperiálneho superštátu? Podpisovanie na Kapitole sa dialo špeciálnymi platinovými perami, ktoré pre túto príležitosť zhotovili v Holandsku. Samotný ceremoniál filmovalo štyridsať kamier pod taktovkou talianskeho režiséra Zeffirelliho. Megalomanstvo celej akcie nápadne pripomína stranícke zjazdy NSDAP. Tie pre zmenu režírovala Leni Riefenstahlová.
Pozadie večného mesta malo snáď aj euroústave dodať punc večnosti. Isté je len to, že Rím pretrvá aj keď si už na trápnu epizódku s ústavnou zmluvou nikto nespomenie. Ešte šťastie, že ju máme, holandský premiér Balkenende totiž prehlásil, že ústavou sa „opäť hlásime k životu bez vojny a nepráva“. Bez ústavného zdrapu by sa zrejme európske krajiny vrhli jedna na druhú...
Nemecká stanica RTL zase jasala, že „450 miliónov Európanov teraz bude žiť pod jednotným právnym poriadkom“. Fajn, ale je dokázané, že prosperite najlepšie napomáha práve pluralita právnych prostredí a konkurencia právnych poriadkov. Človeku pri týchto slovách prichádza na um Hayekov text Lob der Kleinstaaten (Chváľa malým štátom) a ako protiklad zase Hitlerov výrok, že v Európe nebude trpieť nejakú Kleinstaaterei. Nuž ale vládnuca ideológia europeizmu má bližšie k totalitným ideológiám uplynulého storočia, než ku klasickému liberalizmu.
Pohľad na týchto tzv. štátnikov bol skutočne smutný. Do kamier sa vedľa seba stojac usmievali symbol španielskeho appeasmentu Zapatero a náš Mikuláš Dzurinda. Ten by zrejme bol schopný podpísať aj vlastný rozsudok smrti, keby ho zato niekto v cudzine pohladkal po hlavičke. Pardon, slovo „cudzina“ sa už dnes nenosí, veď sme všetci súčasťou spoločného európskeho domu.
Nedemokratický a od občanov odtrhnutý charakter EÚ podčiarkla aj skutočnosť, že novinári sa po skončení ceremoniálu nedočkali tlačovej besedy. Dôvodom boli problémy okolo vymenovania novej európskej komisie. Červeno – zelená klika v Európskom parlamente blokuje Barrosovu komisiu kvôli náboženskému presvedčeniu Rocca Buttiglioneho. Sľubný taliansky kandidát medzitým rezignoval na miesto v komisii. Je smutné, že sa Buttiglione podvolil tlaku nedemokratickej diskriminácie.
EÚ čoraz viac praktizuje potláčanie nepohodlných názorov. Kto odporuje totalitnej mašinérii politickej korektnosti, toho ľavicovo-liberálne médiá zlikvidujú. Radosť eurorealistom v poslednom týždni robia najmä ministri spravodlivosti a vnútra SR. Vladimírovi Palkovi a Danielovi Lipšicovi sa podarilo nájsť spojencov v Rade ministrov a zablokovať niekoľko unifikačných návrhov. Na ako dlho, treba sa však spýtať? Dnes to začína európskym prokurátorom a zajtra bude na pretrase možno „zákon na ochranu Únie“...
Jediným pozitívom európskej ústavnej zmluvy je, že zavádza možnosť vystúpenia z EÚ. Slovensko by aj vo svetle posledných udalostí malo zvážiť svoje zotrvanie v tomto žalári národov.
Převzato z www.prave-spektrum.sk