S Veľkou Britániou to ide dolu vodou. 58 percent jej obyvateľov verí, že Sherlock Holmes bol skutočnou historickou postavou, kým 23 percent sa domnieva, že Winston Churchill je vymyslený. Arcibiskup z Canterbury zatiaľ tvrdí, že krajina by mala prijať šaríju.
Churchill nikdy neexistoval
Spomínaný prieskum spravila satelitná televízia UKTV Gold a vyplynuli z neho ďalšie zaujímavé poznatky. Za reálne historické osobnosti zopár opýtaných považovalo napríklad aj kráľa Artuša, troch mušketierov alebo Robinsona Crusoa. 47 percent si však na druhej strane myslelo, že kráľ Richard Levie Srdce je len fiktívnou postavou. Našla sa aj hŕstka takých, čo za vymyslené osobnosti považovali maršala Montgomeryho, Kleopatru, či Mahátmu Ghándího.
Proste, pokiaľ ide o dejiny, Briti prestávajú rozlišovať historické fakty a fikciu. Nejde o nový fenomén. Pred pár rokmi upozornil česko-britský dramatik a konzervatívny publicista Benjamin Kuras na podobný prieskum, ktoré urobilo rádio Classic FM medzi britskými školákmi. Vyšlo z neho napríklad, že George Orwell bol anglický revolucionár zo 17. storočia, alebo že v prípade Williama Shakespeara išlo o hudobného skladateľa.
Mnohí zo žiakov, ktorých sa pýtali, nedokázali vymenovať žiadnych anglických kráľov alebo aspoň aktuálnych politikov, prípadne aspoň správne vynásobiť bez kalkulačky tri krát sedem. Kuras tvrdí, že veľkú zásluhu na tom má okrem celkovej devastácie zdravého rozumu populárnou kultúrou aj „demolácia školstva, ktoré sa všeobecne prispôsobuje tomu najnižšiemu a trestá skvelosť. To aby nevznikol elitizmus u tých nadanejších a usilovnejších, či pocit menejcennosti u tých zaostávajúcich.“
Veľká Británia spoločensky skutočne upadá. Niečo sa začalo marxistickou kultúrnou revolúciou, ktorá postihla celý Západ v 60. rokoch a priviedla postupný prevrat v morálnych hodnotách. Niečo ide na vrub labouristickým „reformám“ vzdelávacieho systému, ktoré viedli k nivelizácii úrovne žiakov a rozkladu štandardov. Výsledkom je, že čoraz viac rodičov sa snaží vzdelávať svoje deti doma, pretože ich nechcú vystaviť mizerným podmienkam úpadkových štátnych škôl, plných zbraní, drog a násilia.
Tri prasiatka urážajú Proroka
Osnovy sa však nadštandardne venujú sexuálnej výchove, ktorá postupne penetruje aj do ďalších predmetov. Kuras v jednej zo svojich kníh píše: „V hodinách dramatickej výchovy sa deťom dávajú hrať role lesbickej matky alebo ženatého muža, zatknutého za homosexuálny styk na verejnom záchode. Počas hodín angličtiny sa prváčikovia učia chápať význam sexuálne podfarbených výrazov, vrátane nadávok. Zdesení rodičia sa tomu nemôžu brániť, lebo od roku 2003 platí zákon, ktorý im znemožňuje zasahovať do náplne a metód výučby svojich detí vo verejných školách.“
Nečudo, že Sir Winston je pomaly považovaný za vymyslenú literárnu postavu. Ako sa nedávno na stránkach Timesov vyjadril jeden vážený vzdelávací expert, vlastenectvu by sa malo na hodinách dejepisu predchádzať, pretože britská história je vraj „morálne pochybná“. Aby bolo jasné, hovoríme o tej krajine, ktorá dala svetu Magnu Chartu, priemyselnú revolúciu, ktorá zakázala a dôsledne potláčala otroctvo a ktorej impérium patrilo k najosvietenejším ríšam v dejinách.
Jedným z nenápadných vkladov britskej kultúry k svetovému literárnemu dedičstvu je aj pôvodná anglická rozprávka O troch prasiatkach. Väčšina z nás ju pozná. Prasiatka ohrozuje vlk a oni si postavia tri domce. Jeden je zo slamy, druhý z dreva a tretí z kameňa. Ten posledný odolá vlkovmu náporu ako jediný. Ponaučenie z príbehu spočíva v dôležitosti usilovnej a dôkladnej práce a tiež v tom, že lenivosť a pohodlnosť sa nevyplácajú.
Najnovšie vzniklo nové, digitálne spracovanie príbehu O troch prasiatkach, určené deťom na základných školách, ktoré sa uchádzalo o výročnú cenu štátnej vzdelávacej agentúry Becta. Bohužiaľ, porotcovia dielo skritizovali ako rasistické a urážajúce moslimov. Tí totiž majú zakázanú bravčovinu. Rozprávka by vraj mohla uraziť aj ľudí, zamestnaných v stavebníctve a to schematickým opisom prasiatok - stavbárov. Správa nie je vtip, prišli s ňou české Hospodářské noviny.
Sklamaná a reakciou porotcov zaskočená autorka digitálneho spracovania len rezignovane skonštatovala, že po tomto odôvodnení môžu nabudúce vykázať zo školských knižníc aj Orwellovu Zvieraciu farmu. Spojené kráľovstvo zomiera na ideológiu ľavicového multikulturalizmu, politickej korektnosti a zapieranie vlastnej identity. K trendu sa pridala už aj hlava Anglikánskej cirkvi, arcibiskup z Canterbury.
Progresívny klerik vyhlásil, že prijatie istých prvkov šaríje vo Veľkej Británii sa „zdá byť neodvrátiteľné“. Vraj by to upevnilo spoločenskú súdržnosť. To už bolo priveľa aj na labouristického a inak tiež „pokrokového“ premiéra Gordona Browna, ktorý sa od slov arcibiskupa veľmi rýchlo dištancoval. Koniec koncov, akú legitimitu by on sám mal, keby podporil, aby islamské právo nahradilo to britské?
Veľká Británia smeruje k veľkým problémom. Podobné absurdity sa však dejú v každej západoeurópskej krajine a časom zrejme dorazia aj k nám. Napríklad holandská vláda už schválila evakuačné plány svojich blízkovýchodných ambasád, pretože do holandských kín prichádza kritický film o Koráne. V prípade Spojeného kráľovstva sa aspoň o týchto veciach hovorí, keďže tam ešte neboli umlčaní všetci konzervatívni novinári a slobodné médiá.
http://www.aktuality.sk