Pred štyridsiatimi rokmi predniesol britský štátnik Enoch Powell mimoriadne kontroverzný a jasnozrivý prejav o tom, aké neblahé dôsledky bude mať masová imigrácia na Spojené kráľovstvo. Hoci reč, známa ako „Potoky krvi“, pošramotila jeho kariéru, dnes sa ukazuje, že mal pravdu.
Konzervatívny džentlmen s klasickým vzdelaním
Názov „Rivers of Blood“ pochádzal z Vergília, ktorého Enoch Powell citoval v závere svojho legendárneho prejavu. Išlo o šiestu knihu z rímskeho eposu Aeneas, v ktorom sibyla predpovedala nastávajúce hrôzostrašné vojnové konflikty. Tento predstaviteľ Konzervatívnej strany nebol žiadny primitív, ktorý by chcel apelovať na najnižšie pudy voličov. To sa s citátmi antických básnikov ostatne ani nedá.
Práve naopak, Powella vždy oceňovali za jeho mimoriadne rečnícke schopnosti a slovenského čitateľa môže zaujať, že sa v roku 1938 razantne postavil proti mníchovskej dohode, ktorú vytrvalo označoval za zradu. Vynikal taktiež talentom pre cudzie jazyky. Už ako päťročný bol schopný čítať po grécky a počas svojho života sa naučil dvanásť jazykov. Dokonca písal básne a prekladal Herodota.
Je príznačné, že práve tento zásadový a vzdelaný džentlmen sa stal jednou z prvých obetí politickej korektnosti a po jeho kultivovanom prejave ho médiá aj intelektuáli začali zhadzovať ako rasistu a xenofóba. Jeho politická kariéra bola v troskách, no medzi Britmi je dodnes populárny, dokonca mnohí majú na autách samolepky s nápisom „Enoch was right!“ (Enoch mal pravdu). Čo vlastne tento konzervatívny štátnik povedal a prečo je dôležité pripomínať si ho aj po štyridsiatich rokoch?
Prejav bol prednesený 20. apríla 1968 v Birminghame pred zhromaždením politikov a priaznivcov Konzervatívnej strany ako reakcia na zámer labouristickej vlády prijať zákon, zakazujúci diskrimináciu pri predaji nehnuteľností. V úvode načrtáva Powell limity politiky, ktorá už z princípu rieši najmä bezprostredne naliehavé záležitosti, kým dlhodobo a neviditeľne narastajúce ťažkosti zostávajú volenými zástupcami ľudu nepovšimnuté. Dodnes je aktuálne jeho tvrdenie, že často sa za zdroj problému označujú ľudia, ktorí len na existenciu problémov nahlas upozorňujú a nie tí, čo ich spôsobujú.
Enochovo hrozivé proroctvo
„Nech už sa jedná o čokoľvek, diskusia o obrovských problémoch v budúcnosti, ktorým by sa dnes s trochou úsilia dalo predísť, je medzi politikmi nanajvýš nepopulárna. A pritom by malo ísť o najdôležitejšiu činnosť každého politika. Tí z nich, ktorí sa tejto činnosti vyhýbajú, si plne zaslúžia byť preklínaní zo strany politikov, čo prídu po nich.“
Píše okrem iného Enoch Powell. Následne spomína rozhovor s obyčajným voličom, ktorý chcel pre dobro svojich detí opustiť Anglicko, pretože za pätnásť, až dvadsať rokov mu budú vládnuť prisťahovalci. Powell sa kriticky staval k rastúcej imigrácií z krajín Commonwealthu a uviedol dokonca odhady počtu prisťahovalcov pre rok 2000. Niektorí súčasní komentátori však tvrdia, že skutočnosť ešte pretromfla Powellove najhoršie očakávania. Predpovedal tiež vznik etnicky uzavretých komunít, rasového napätia a odchod rodených Britov do cudziny, čo sa aj všetko dnes napĺňa.
On sám videl riešenie v zastavení imigrácie a v podpore repatriácie. Tretím pilierom politiky Konzervatívnej strany však mala byť rovnosť pred zákonom a Powell v tomto zmysle kritizoval najmä rozličné antidiskriminačné iniciatívy, ktoré sa snažili britských občanov rozdeliť do dvoch kategórií. Namiesto toho, aby sa britská spoločnosť prispôsobovala často výstredným zvykom kultúrne nekompatibilných imigrantov, mali si títo, podľa názoru konzervatívcov, osvojiť britské zvyky.
David Lindsay nedávno upozornil, že Enoch Powell nebol žiadny rasista. Jeho obavy paradoxne pramenili zo skutočnosti, že miloval a dobre poznal Indiu, ktorá dlho bola pod britskou nadvládou. Tam si Powell všimol, že veľká kultúrna rôznorodosť na malom území vedie často k etnickému a náboženskému sektárstvu a následne ku krvavým nepokojom. Britský štátnik sa obával, že príliš veľký prísun kultúrne neprispôsobivých imigrantov premení anglickú spoločnosť na konglomerát znesvárených etnických a náboženských skupín.
Ako sa postaviť k prisťahovalectvu
Ako raz upozornil Benjamin Kuras, Spojené kráľovstvo po celé stáročia prichyľovalo na svojom území politických, či náboženských utečencov z európskej pevniny. Britská spoločnosť bola vždy tolerantná a od prisťahovalcov očakávala nanajvýš lojalitu voči spoločenskému minimu, ktoré ešte garantovalo sociálnu súdržnosť. Vďaka tomuto prístupu sa do britského národa integrovali stále ďalšie a ďalšie kultúrne skupiny.
Toto však zmenila ideológia multikulturalizmu, politickej korektnosti a pozitívnej diskriminácie. Paradoxne, práve proklamovaná farebnosť ako cieľ celoštátneho snaženia viedla k tomu, že kultúrna asimilácia prestala fungovať. Británia sa dnes spolu s ďalšími západoeurópskymi krajinami pretvára spôsobom, ktorý si nikto neželá, no ľudia ako Enoch Powell ho naozaj predvídali. Preto sa oplatí jeho desivé proroctvo stále pripomínať.
Enoch Powell: Potoky krvi – český preklad