Spojené štáty americké podľa posledných informácií zmenia svoju etnickú identitu skôr ako sa doteraz očakávalo. Hispánci, černosi a Aziati by mali získať väčšinu nad belochmi už v roku 2042. Ako to zmení Ameriku?
Divided States of America?
Predpovede, týkajúce sa kultúrnych, sociálnych, ekonomických a politických dopadov zmenenej etnickej štruktúry Ameriky, sa líšia. Jeden pól tvoria hlasy, ktoré hovoria, že sa vlastne nič nedeje. Americký národ sa vyvíja prakticky od svojho vzniku v prvej polovici 17. storočia. Jeho základy položili náboženskí non-konformisti z britských ostrovov, ktorých do Nového sveta vyhnalo prenasledovanie a netolerancia.
Určité znaky, ktoré súvisia s úmyslom „otcov pútnikov“ vybudovať v Amerike „nový Jeruzalem a žiarivé mesto na kopci“, sú v politickom i kultúrnom živote amerického národa prítomné dodnes. Toto je dôležité uvedomiť si. Pretože v Európe, kde sa slovo „národ“ vykladá prevažne v etnickom, herderovskom zmysle, mnohí popierajú, že vôbec niečo také ako „americký národ“ existuje.
Američanov ako politický národ, bez ohľadu na etnicitu, farbu pleti, či krajinu predkov, spája obdivuhodná ústava, duch Deklarácie nezávislosti a zdieľané politické inštitúcie, či tradície. Ako etnický národ boli však až do konca 19. storočia prevažne národom „bielych anglosaských protestantov“ (tzv. WASP). Katolíci, reprezentovaní zo začiatku írskymi prisťahovalcami nemali vždy na ružiach ustlané. No etnické maximá boli stanovené existenciou početnej populácie čiernych otrokov, ktorí v 60. rokoch 19. storočia získali slobodu. Ak mohol byť za Američana považovaný aj černoch, potom mohol za neho byť považovaný ktokoľvek, nech prišiel z hociktorej časti sveta.
Prvé veľké otázniky ohľadne etnickej homogenity a budúcnosti amerického národa sa začali ozývať už pred sto rokmi. Vtedy sa do Spojených štátov sťahovalo množstvo imigrantov z častí Európy, ktoré neboli ani germánske (či anglosaské), ani protestantské. Išlo jednak o príslušníkov katolíckych národov strednej a južnej Európy (Slovákov, Talianov, Poliakov a samozrejme, stále Írov), jednak o židov, prichádzajúcich najmä z Ruska a Rakúsko-Uhorska. V 20. rokoch, počas prohibície, to boli najmä írske a talianske zločinecké gangy, ktoré narušovali idylku anglosaského protestantizmu. Preto si mnohí kládli otázky, či americký národ bude schopný asimilovať kultúru svojich nových spoluobčanov. Vtedy došlo aj k prvým veľkým obmedzeniam prisťahovalectva.
Hrozba mexickej iredenty
Napriek určitým dobovým problémom, asimilácia sa vydarila a Amerika zostala predsa len prevažne bielym národom. Prežilo aj americké národné krédo, založené na kultúre anglosaských protestantov. Pre podnikavých židov, pracovitých európskych katolíkov a pracovitých i podnikavých Aziatov nie je problém prispôsobiť sa. Otázniky však vzbudzuje rastúci počet prisťahovalcov z krajín Latinskej Ameriky.
Európania si tie drobné nuansy nie vždy uvedomujú, ale „latinos“ nie sú to isté ako Španieli. V mentalite mnohých národov južne od Rio Grande, je zasadený akýsi zvláštny rozpor medzi ich španielskym a ich indiánskym dedičstvom. Aj katolícke náboženstvo má v tejto časti sveta akúsi osobitú príchuť. Na tieto kultúrne rozdiely upozorňuje aj politológ a historik Samuel Huntington v jeho knihe Kto sme? Výzvy pre americkú národnú identitu.
Podľa viacerých autorov by sa americký národ mohol rozdeliť na dva národy. Niektorí (napríklad Pat Buchanan) upozorňujú v tomto kontexte aj na nebezpečenstvo mexickej iredenty. Celý juhozápad USA, ktorý Američania získali v roku 1848 v mexicko-americkej vojne, by sa niekedy v budúcnosti mohol odtrhnúť a pripojiť k Mexiku. Vrátane takých štátov ako je Kalifornia alebo Texas. Napomáhať tomuto trendu má jednak šírenie španielčiny na úkor angličtiny, povedomie mexických prisťahovalcov, ale aj snaha ideológov multikulturalizmu rozdeliť americký národ na konglomerát znesvárených etnických skupín.
Prevaha Hispáncov by mohla viesť aj k zmenám v zahraničnej politike. Nová generácia politikov by svoj pohľad zrejme odvrátila od Európy a nasmerovala viac na juh. Budúcnosť amerického národa však bude závisieť aj od schopnosti obmedziť plody ideológie multikulturalizmu ako sú rôzne rasové, či menšinové kvóty alebo pozitívna diskriminácia. Etnické konflikty totiž často vznikajú zo súperenia o skupinové privilégiá. V tomto zmysle bude zaujímavé sledovať dopady demografických zmien na Spojené štáty.
www.aktuality.sk