Armáda, ktorá kradne hodinky

Tento týždeň vystúpil ako hosť v štúdiu TA3 gruzínsky veľvyslanec a hovoril o tom ako ruskí vojaci rabujú v jeho krajine, prepadávajú zahraničných kamionistov a odnášajú si najmä spotrebnú elektroniku. Vyskytli sa tiež informácie o znásilneniach zo strany ruských vojakov. Tieto správy môžu byť vykladané ako súčasť vojnovej propagandy jednej zo strán. Keby sa tak neponášali na našu vlastnú dvojitú skúsenosť s „návštevou“ ruských vojsk v 20. storočí.

Keď prišli Rusi v roku 1945, popri tzv. oslobodení Slovenska odvliekli do gulagov (komunistických koncentračných táborov) okolo 7000 Slovákov. Mnohí z nich tam našli smrť. Prechod frontu bol sprevádzaný znásilneniami žien a rabovaním. Ako 15-ročná bola červenoarmejcami znásilnená napríklad česká herečka Květa Fialová a podobne dopadla aj jej matka. Mnohí pamätníci si najmä spomínajú ako ich ruskí vojaci oberali o hodinky. V tom čase nebol problém stretnúť ruského vojaka, ktorý mal na každej ruke hneď niekoľko hodiniek.

Mnohí pamätníci tiež upozorňujú na rozdiely v správaní nemeckých a ruských vojakov pri prechode frontu. Rodičia mojej babky museli na prelome rokov 1944/45, keď sa približoval front, ubytovať vo svojom dome nemeckého dôstojníka. Vraj to bol kultivovaný muž, ktorý bol v civile učiteľom a vedel výborne hrať na klavír. V tom dome sa správal ako hosť, napriek tomu, že nemusel a mnohí Nemci o sebe zmýšľali ako o panskej rase.

Keď bolo mesto oslobodené Rusmi, museli moji prarodičia pre zmenu u seba ubytovať skupinku ruských vojakov. To už ale bola iná pesnička. Moja babka si spomína na kultúrny šok, ktorý utrpela celá jej rodina, keď raz ráno našli Rusov postavených v rade na záchode. Vojaci zrejme nikdy nevideli toaletu, pretože si jeden za druhým umývali tvár v záchodovej myse! Vraj trvalo niekoľko týždňov, kým sa podarilo upratať ten svinčík, čo v dome zanechali červenoarmejci.

Nevypočítateľná armáda

Na Rusoch desila najmä ich nevypočítateľnosť. Dôstojníci sa k výčinom svojich mužov správali tak, že v jednej chvíli im tolerovali aj tie najhoršie zločiny, no v ďalšom momente boli ochotní postaviť previnilca pred popravčiu čatu trebárs za krádež sliepky. Život Rusa nemal v duchu prístupu „nas mnogo“ takmer nijakú cenu. V Nemecku sa na sklonku vojny stávalo, že v jednom momente ruský vojak znásilnil ženu pred očami jej detí a v ďalšej chvíli už dobehol s potravinami a chránil matku aj s jej deťmi pred svojimi nadržanými druhmi.

Keď sa hovorí o prínose Rusov k oslobodeniu Slovenska v druhej svetovej vojne, treba si uvedomiť, že výčiny ruských partizánov v našich horách vyprovokovali nemecký vojenský zásah skôr ako bolo pripravené Povstanie. V dôsledku predčasného vypuknutia SNP boli mnohé jednotky slovenskej armády Nemcami odzbrojené a Povstanie bolo napokon potlačené. Moskva mala záujem na tom, aby pôvodný zámer organizátorov SNP nevyšiel, pretože Stalin nechcel, aby sa východoeurópske národy oslobodzovali vlastnými silami.

V roku 1968 pri ďalšej „priateľskej návšteve“ veľkého slovanského brata sa síce rozsiahle prípady rabovania a znásilnení neodohrávali, no aj tak sa stávalo, že Rusi obrali našich o rádio alebo hodinky. Po Rusoch zostali nielen mŕtvoly civilistov v slovenských a českých uliciach, ale aj ťažké ekologické škody za miliardy korún v miestach, kde boli dvadsať rokov ubytované ich vojenské posádky.    
   
Že ruská armáda je veľmi účinnou deštruktívnou a rabujúcou silou sme v 20. storočí pocítili my, teraz to pociťujú aj Gruzínci. Keby Rusi zostali v medziach svojich vlastných hraníc (koniec koncov, ide o najväčšiu krajinu na svete) a do sveta by namiesto svojich vojakov vyvážali len vodku a Dostojevského, boli by jedným z najpopulárnejších národov. Miesto toho vždy vyvážali len ničenie, smrť a zaostalosť. Možno aj preto dnes strach a odpor k Moskve prevládajú u národov, ktoré s ruskými výčinmi majú najdlhšiu a najdôvernejšiu skúsenosť.

 

reklama