reklama
reklama
BulletPřihlášení uživatele
Jméno:
Heslo:

BulletInformační servis
Zasílání novinek e-mailem
BulletČlánky autora
BulletVyhledávání

BulletReklama
Václave, stojíme za tebou
BulletReklama
www.tv7.cz
BulletPočítadlo dluhu
BulletStáhněte si knihu
BulletDoporučujeme knihy
Lukáš Petřík - Konzervativní revoluce Margaret Thatcherové a Ronalda Reagana

Margaret Thatcher: Umění vládnout

Peter Schweizer: Reaganova válka

Gonzalo Vial: Pinochet

Evropské otazníky

Křesťanství a ateismus

Jak katolická...
BulletPrůzkum
Měla by Česká republika vystoupit z EU?
Hlasovat můžete kliknutím na odpověď

BulletPoliticky nekorektní trička
Objednejte si politicky nekorektní trička
BulletReklama
BulletReklama
BulletDoporučujeme
Byli jsme i před unií, budeme i po ní. Boj za samostatnost našeho státu bude probíhat i po Lisabonu

Václav Klaus

Mladá pravice

D.O.S.T.

Desatero Mladé pravice

Pat Buchanan

Ron Paul

Hnutí pro život

Eretz.cz - zpravodajství z Izraele

Standing Together with Israel

Československo 2008 tour

Učitel financí

U výročí Mnichova kane srbská krev na ruce naší vlády

Autor: Dušan Streit | Publikováno: 30.9.2008 | Rubrika: Zamyšlení
Ilustrace

Krakatice je čajíček. I bez ní máme vládu, která se paktuje se zločinci mezinárodního formátu. Nebylo možné se neušpinit od krve. Jak aktuálně připomíná Mnichov, kdo podá ruku vrahovi, sám nese odpovědnost.

 

Uvědomme si rozměr té hrůzy. Naše vláda aktivně jménem našeho státu podporuje mafii, teroristy, drogové pašeráky, etnické vrahy a dokonce překupníky orgánů obětí. Kdo podá ruku těmto vrahounům jako Schwarzenberg, sám se nadobro vyřazuje ze slušné společnosti - ruku bych mu (a všem spoluodpovědným) nepodal.

K opakování tohoto apelu mě vyprovokoval článek v Právu ze dne 27. září, který přinesly i Novinky.cz a Seznam.cz pod titulkem „Thaci prý vydělal milióny na kšeftování s orgány zajatých Srbů"; cituji: „Čtyři milióny marek vydělal nynější kosovský premiér Hashim Thaci na prodeji orgánů srbských a romských zajatců. S odvoláním na svědka K-144 chráněného haagským tribunálem to v pátek napsal švýcarský list Tagesanzeiger. K-144 tvrdí, že obchod s orgány zajatců se odehrával přes Itálii, a to v přímé režii Kosovské osvobozovací armády (UCK) a s tichým souhlasem albánské vlády. UCK prodala podle něj na 300 ledvin a sto dalších orgánů. Většinu Srbů, jimž orgány odebrali, zabili a zakopali do masového hrobu poblíž opuštěného albánského dolu Deba u hranic se Srbskem.

Vyšetřování obchodu s lidskými orgány začalo v Srbsku poté, co vyšla kniha »Lov: Já a váleční zločinci« bývalé vrchní prokurátorky haagského tribunálu Carly del Ponteové. Uvedla v ní, že kosovští Albánci unesli a převezli z Kosova do severní Albánie sto až 300 Srbů, a to po 12. červnu 1999 po příchodu sil NATO do Kosova.

Tagesanzeiger připomněl, že K-144 je výjimkou. Další svědci jako by se do země propadli. Jejich výpovědi by totiž přitížily někdejším vůdcům UCK, z nichž většina nyní sedí v kosovské vládě. Svědci mají strach, že každá jejich výpověď by se rovnala rozsudku smrti, uvedl vyšetřovatel."

Už 28. března, tedy před uznáním Kosova českou vládou, jsem zde napsal: „Všechny rozumné argumenty se dosud míjely účinkem, ať už šlo o destabilizaci nejen Balkánu nebo o porušení rezolucí OSN. Přibývají však „naštěstí" nové. Naplnily se obavy, kdy nastává rozvrat Makedonie (obávají se i v Řecku, Černé hoře a v jižním Srbsku). Ale hlavně, vybuchla doslova mediální bomba, ohledně zabíjení Srbů kosovskými Albánci kvůli prodeji jejich orgánů. Než se tato šílená kauza vyšetří, neměla by česká vláda vůbec o samostatnosti Kosova ani jednat...jestli by se někdo odvážil ve světle posledních podezření byť jen pomyslet na vznik státu, který už nevznikl jen na terorismu, etnickém vraždění a prodeji drog, ale i na obchodech s orgány, stává se sám zločincem...Zdrojem těchto informací má být bývalá hlavní žalobkyně haagského tribunálu Carla del Ponteová, o které se nedá říci, že by byla nakloněna Srbům. Naopak, zločinci ze Srbska a třeba z Chorvatska měli v Haagu zcela rozdílné postavení. Bohužel tam nestojí kosovští Albánci včele s Thaćim...Jestliže se tedy potvrdí, že ona dáma ve své knize, která má vyjít příští týden, opravdu píše, že za účelem prodeje orgánů zemřelo až tři sta Srbů, kdy albánští „povstalci" zajaté Srby odváželi na sever Albánie a tam z nich vybrali ty mladé a zdravé, aby je zabili a jejich nepoškozené orgány prodali překupníkům, pak: Kdo schvaluje zločiny tím, že je odmítne vzít v úvahu, stává se z hlediska »vyššího principu mravního« sám zločincem."

Žádná varování nebyla pro českou vládu dostatečná. A to ani taková, že kromě zločince Thaćiho je vláda Kosova složena z dalších teroristů z UCK. Mimo jiných třeba Haradinaje, který sice byl jako zločinec dopraven do Haagu, ale po zastrašení svědků propuštěn jako výsměch souzeným Srbům a spravedlnosti obecně. Přesto není ve slušných zemích vítán. Švýcarsko například sdělilo, že blízký Thaćiho přítel Naim Mala není u nich vítán jako velvyslanec.

Stydím se za Českou republiku, která si zadává se zločinem. Není pro to ospravedlnění pod žádnou záminkou. A náš spěch být mezi tou menšinou států, které Kosovy uznaly, je zvlášť odsouzeníhodný a nechutný. To už není jen pokrytectví, to je ospravedlňování zločinů na hranici spoluúčasti a degradace veškeré morálky a lidskosti.

Nic na tom nemění ani to, že se s Thaćim a Haradinajem dokonce líbala a objímala bývalá Clintonova ministryně zahraničí Madeleine Allbrightová. Se studem je třeba dodat, že to je bohužel také Češka a Havlova kamarádka, již nám doporučoval za prezidentku. Můj ty smutku, může být větší obžaloba těchto lidí?

S odkazy na Mnichov bychom měli šetřit. Ale tentokrát se tomu nelze vyhnout z těchto důvodů:

- Na etnickém základě a proti vůli státu byla odtržena jeho provincie externí mocí.

- Byla dosazena vláda zločinců. Kdyby měl Thaći tu moc, nic by si s Hitlerem nezadal.

- Ožil duch fašistické Velké Albánie.

- Došlo k destabilizaci Balkánu a potažmo i Evropy.

- Nedá se to nazvat jinak než zradou Srbů právě Čechy, kteří měli vždy podporu Jugoslávie.

- Jde o falešný pragmatismus „nejlepšího" řešení, připomínající krátkozrakou zbabělost Chamberlaina.

Ze strany ČR k tomu přibývá i zrada Slovenska, které vzhledem k maďarské menšině si nemůže dovolit separatismus. A naši vojáci v Kosovu jsou si dobře vědomi, že stojí na špatné straně.

Ostuda! Hanba! Když si vzpomenu na Topolánka, kterak se holedbá, že Schwarzenberg je nejlepší ministr zahraničí, kterého jsme kdy měli, tak se mi zvedá žaludek. Schwarzenberg, nejenže byl hlavním motorem uznání Kosova, on se tam symbolicky, snad jako první, ostentativně vydal potřepat si rukou s těmi vrahouny. On nesměřuje před Jaltu, ale před Versailles, kdy Československo ještě neexistovalo. Opravdu ze sebe necháme dělat takové voly? U výročí Mnichova a v "předvečer" státního svátku založení republiky bychom se měli s pokorou zamyslet...

http://streit.blog.idnes.cz/

 

 
UCK

reklama
1415 čtenářů | 5 komentářů | 
HodnoceníHodnoceníHodnoceníHodnoceníHodnocení
Tisknout článek Poslat článek e-mailem
Vaše hodnocení: 

Zde můžete nastavit své hodnocení
Další články od tohoto autora:
Komentáře


Re: U výročí Mnichova kane srbská krev na ruce naší vlády
(Fini, 30.9.2008 19:49:04)
Odpovědět
Dovolil bych si jenom upozornit na drobnou skutečnost, kterýá ty sionistické hlavy z eurabie přivádí přímo k šílenství. V čích rukou si myslíte,že je celá zahraniční politika ČR ? Jenom zdůrazním, že velvyslanci jsou přímými podřízenými ministra zahraničních věcí ? Bylo by možná zajímavé kromě jejich etnického a ideového názoru znát taky příslušnost k té či oné loži svobodných zednářů? jenom těm sklerotickým opět připomenu, že po odchodu V.Havla z Hradu a jeho impresaria Žantovského z USA do Izraele byl českým velvyslancem v USA semitskými zednáři jemonová jistý kolář. tento byl českým velvyslancem ve Švédsku,když začaly tanečky kolem tajného konta ODS ve Svýcarech a on byl ten, který to dal první dispozici mediím.
Re: U výročí Mnichova kane srbská krev na ruce naší vlády
(Fini, 30.9.2008 19:50:18)
Odpovědět
Úryvky z knihy Miloša Žiaka: Jewropean, ktorá je prerozprávaním spomienok autorovho strýka Oskara na povojnové roky.

Zľava doprava:
Ján Mojžiš - bývalý šéf Najvyšieho bezpečnostného úradu
Miloš Žiak - bývalý Havlov poradca, predseda izraelskej obchodnej komory na Slovensku a člen predstavenstva (poisťovne) VSP Tatry a údajne tiež člen izraelskej služby Mosad
Martin M. Šimečka - bývalý šéfredaktor denníka SME, na plese denníka SME



Podľa Černého bol Slánský stalinista i sionista súčasne, i keď sionista nie v zmysle konšpiračnom, ako Černý zdôraznil, ale v zmysle, ktorý Černý pomenoval "politikou internacionálnej vzájomnosti židovskej."
str. 11-12

V rokoch 1945 až 1948 sa na vysokých straníckych postoch okrem Rudolfa Slánského, generálneho tajomníka ÚVKSČ, ocitli Otto Fischl, od roku 1945 vedúci hospodárskeho oddelenia ÚVKSČ, a Fridrich Geminder, od roku 1946 vedúci medzinárodného oddelenia ÚVKSČ. Viacerí židia sa prepracovali do vedúcich funkcií na ministerstve zahraničného obchodu a v spravodajských službách. Práve rezort vnútra vrátane spravodajských služieb komunisti a ich sympatizanti už pred februárom 1948 celkom ovládli. A to ešte nespomínam rozmiestnenie židov v kontrolných orgánoch ÚVKSČ a na vedúcich postoch nižších, najmä krajských stupňov straníckej hierarchie, kde nezriedka zastávali posty krajských tajomníkov, či získali kľúčové vnútrostranícke funkcie.
str. 13

Priezviská si židia na Slovensku menili po druhej svetovej vojne rôzne. Weiss sa zmenil na Belanského, Stern si pripísal mäkčeň na prvé písmeno, aby sa aspoň tým priblížil slovenskej gramatike, Kraus prešmyčkou urobil z priezviska Karas, Rosenfeld si zmenil priezvisko na Rozehnal, Goldberg začal žiť na árijské papiere,, ako sa tomu s príchuťou čierneho humoru hovorilo, čiže si ponechal meno, pod ktorým sa v čase prenasledovania za pomoci sfalšovaných dokladov ukrýval. Grun si dokonca v priebehu roka menil priezvisko dvakrát, najskôr Bryndza a vzápätí Kalinčiak.

Za 55 rokov svojho dospelého života si strýko Oskar úprimne osvojil množstvo rozmanitých, často protichodných postojov. Ako poslucháč prvého ročníka histórie... bol najskôr presvedčený politický neutrál, vyznávač objektivistických prístupov. Po prijatí protižidovských rasových zákonov... sa z neho vyvinul ľavicovo orientovaný antifašista, vzápätí zapálený komunista. Po oslobodení Československa Červenou armádou presvedčený stalinista. Vrchol svojej mladíckej kariéry zavŕšil v rokoch 1949 - 1951 ako politický pracovník ÚVKSČ. Začiatkom šesťdesiatych rokov sa postavil do čela reformného prúdu v komunistickej strane. ...Po páde československého, takzvaného reálneho socializmu v novembri 1989 sa stal sociálnym demokratom a tesne pred smrťou... vyjadroval principiálnu averziu voči komunistom i komunistickému hnutiu.
str.41

Medzi komunistami mal Pories a aj iní židia už pred vojnou veľmi silné postavenie.
str. 57

"Oskar, vieš, kde sme urobili najväčšiu chybu? Slováci nás vyviezli, lebo boli rýchlejší ako my. My sme ich mali vyviezť prví a všetko mohlo byť inak."
str. 59

Do kotla v našej vízii padali národy, a z kotla vychádzali internacionalisti, zbavení predsudkov a iných zvrhlých nánosov minulosti.
str. 60

...politickú špičku komunistickej strany tvorili v tom čase židia, ktorí chceli byť verejnosťou videní ako internacionalisti, teda tí, ktorí nerobili rozdiely medzi židmi a nežidmi. Nechceli vyzerať ako židovskí nacionalisti... Komunistická strana začala zvonka čoraz viac vyzerať ako židovská kile, čo nás politicky znevýhodňovalo. Tak sa na Slovensku voľby skutočne nedali vyhrať. A keď sme našim dohovárali , aby aspoň do volieb držali hubu, že ak voľby vyhráme, budeme to potom spoločne riešiť - mal si vidieť tú reakciu.
str. 73

Začalo sa to už v máji, v mesiaci volieb. Volebná atmosféra primerane radikalizoval situáciu. Nálady sa zradikalizovali aj u nás, vo Zväze partizánov. Jedna skupina partizánov začala vykrikovať, že stále sa riešia iba židia, ale nikto neberie ohľad na ich zásluhy v odboji. Že za nezištné nasadenie vlastného života pre vlasť nikto nič nedostal, sú pomaly odstrkovaní a vytláčaní z verejného života na okraj, že to tak nenechajú. A potom sa to stalo. V dusnej atmosfére volebného boja sa zišli v Bratislave partizáni na veľkú manifestáciu. Skupiny partizánov tiahli od hlavnej stanice dolu mestom na Hviezdoslavovo námestie, kde bol sekretariát Zväzu partizánov. Najskôr spievali partizánske piesne, jednoducho z radosti, že sa opäť stretli - a mnohí z nich sa skutočne videli prvýkrát od skončenia vojny, teda takmer po roku.... Partizáni boli aj nekomunisti, aj antikomunisti, aj veriaci kresťania, popri židoch, aj antisemiti...Potom prehovoril jeden bývalý ľudák... Jeho prejav nabral protižidovský akcent, i keď sa ďalej tváril akože triedne. Pamätám sa, akoby to bolo dnes. Kričal: Starí vykorisťovatelia sa vracajú k svojim válovom. Včera sa menoval Akerman, či Sternfeld, dnes a menuje Oráč či Hviezdoslav....
str. 76

Pri budovaní štátnobezpečnostnej zložky nechýbali, prirodzene, tak ako nikde, ani židia.
str. 80

Pokiaľ išlo o vrcholných predstaviteľov slovenského fašistického štátu, prezidenta Tisa a ministra vnútra Macha, všeobecne medzi židmi kolovalo heslo:"Tisa obesiť raz, Macha dvakrát."
str. 82

V priebehu roka a pol sa slovenská verejnosť premenila na objekt tých najrôznejších dezinformačných a propagandistických kampaní, manipulácií, kompromitácií, provokácií... Komunisti postupovali dynamicky, bez škrupúľ, ničoho sa neštítili.
str. 85

Práve v tejto skupine bol súdený popri Valáškovi, Balážovi a Horskom i strýko Šimon, v čase zatknutia vysoký dôstojník Krajského veliteľstva Štátnej bezpečnosti v Bratislave, ale aj ´další židia - Glaser, v čase zatknutia veliteľ vyšetrovacieho oddelenia Krajského veliteľstva Štátnej bezpečnosti v Bratislave, Kraus, zástupca veliteľa operatívneho oddelenia Krajského veliteľstva Štátnej bezpečnosti v Braislave a Matej Bél, za slobodna Moriv Blumenfeld, veliteľ spravodajského odboru ministerstva vnútra. Všetci boli odsúdení za organizovanie a napomáhanie sionistickému sprisahaniu.
str. 104

Moje útrapy z asimilácie ma nakoniec priviedli po desaťročiach k definitívnemu poznaniu: slovenský gardista so slovenským komunistom si budú vždy bližší, ako slovenský žid so Slovákom. Tak to bolo a tak to bude.
str. 117

...v decembri 1952 bolo v Prahe popravených jedenásť zo štrnástich odsúdených na čele s bývalým generálnym tajomníkom ÚVKSČ Rudolfom Slánským. Medzi popravenými bol jediný Slovák.
str. 119

Na čele reformného pohybu (1968) bolo opäť vidieť nemálo židov vystrkovať hlavy. Či už išlo o oblasť politiky, ekonomiky, ale najmä kultúry.
str. 150

Oba ľavicovo orientované pohyby, i v rozvinutých západných demokraciách i v podmienkach monopolu komunistickej moci, mali okrem boja za oslobodenie odcudzeného indivídua ďalšiu spoločnú črtu - na Západe i v Československu boli v ich vedení zastúpení v nemalom počte ľavicovo orientovaní židia.
str. 151

Krátko pre smrťou ma pristihol ako v kníhkupectve neďaleko kile v tichosti listujem v akejsi knihe. Nečujne ku mne odzadu pristúpil, aby mi nazrel cez plece, čo čítam. Mal som práve otvorenú knihu jedného ľudáckeho politika. Takýchto kníh sa za necelé tri roky vyrojilo na svetlo sveta nepreberné množstvo. Odrazu mi polohlasom povedal do ucha: "nemali sme ich po vojne šanovať. Mali sme ich všetkých obesiť..."
str. 157

"Pamätaj, skutočnou vlasťou žida je zasa len iný žid..."
str. 158




--------------------------------------------------------------------------------

Miloš Žiak: Jewropean, vydavateľstvo Kaligram 2004
Autor bol v novembri 1989 členom Koordinačného výboru Verejnosti proti násiliu. V rokoch 1990-1993 člen prezídia Ústredného výboru zväzu židovských náboženských obcí na Slovensku. V októbri 1991 spolu s manželkou (sestrou politológa Mesežnikova) zakladateľ bratislavskej pobočky Tolerancia medzinárodnej židovskej organizácie B´nai B´rith. Od marca 1991 do rozdelenia republiky bol poradcom prezidenta Havla.



--------------------------------------------------------------------------------
Re: U výročí Mnichova kane srbská krev na ruce naší vlády
(Fini, 30.9.2008 19:52:59)
Odpovědět
Encyklopédie konštatujú že termín supernova vyjadruje niekoľko typov explózií. Spočiatku je to veľmi jasný objekt na oblohe, ale po čase žiara zaniká. K tomuto zákonitému koncu vedú viaceré dôvody: buď ide o hviezdu, ktorá už vyčerpala zásoby svojho paliva kvôli fúzii s inou hviezdou, alebo sa začala zmršťovať pod vplyvom vlastnej gravitácie, alebo sa z nej stal trpaslík, ktorý prešiel termonukleárnou reakciou.

Nuž, pravdu povediac k supernove KDH mi pasujú všetky možnosti. Spočiatku to bola žiarivá hviezda, ktorá však svoje palivo vyčerpala fúziou s MKDH-SMK. Ale neskôr sa začala zmršťovať aj pod vplyvom vlastnej gravitácie, lebo ju opantala nesmrteľnosť. Napokon sa z nej stal trpaslík, ktorý na svoj odchod z hviezdnej oblohy ani nepotreboval termonukleárnu reakciu, ale stačili jej na to štyri ninja korytnačky s potenciálom ochudobneného uránu!

Posledným veľkým treskom by mal byť Danielom Lipšicom avizovaný prerod tejto vyhasínajúcej hviezdy aspoň na životaschopnú kométu. Lenže s danajským darom, ktorý dostalo KDH do vienka od Jána Čarnogurského už pri narodení v podobe lavírujúceho subjektu, ktorý nevie či je Jano alebo Jana, je to dosť ťažké. Prizrime sa teda bližšie na tých neuveriteľných 18 rokov, počas ktorých tu miešal karty (niekedy viac, inokedy menej úspešne) operetný politický subjekt, ktorému pri vzniku prorokovali kariéru superstár, lebo si do vienka dal dovtedy potláčanú ideu kresťanstva, ktorá sa postupom rokov totality stala ikonou demokracie. A hoci sú karty diablovým vynálezom, lídrom nového subjektu nijako neprekážali, lebo „KDH sa od začiatku neformovalo ako výlučne katolícke hnutie, dokonca ani nie ako výlučne kresťanské... Realita je taká, že sa k nám pridali predovšetkým katolíci...“ (Ján Čarnogurský v rozhovore s Fedorom Gálom v mesačníku SLOVENSKÉ LISTY, vychádzajúcom v Prahe, č.1/1993).

Práve na tomto mieste je dobré pripomenúť si známu pravdu, prečo je dôležité poznať svoju históriu a prečo národ bez historickej pamäte nemôže prežiť.
Toto priznanie Jána Čarnogurského musí v každom súdnom človeku vyvolať minimálne dve zásadné otázky: PREČO POTOM DALI ZAKLADATELIA NOVEJ STRANE PRÍVLASTOK KRESŤANSKÉ HNUTIE a PREČO O TEJTO „POTEMKINOVSKEJ“ STRANE NEINFORMOVALI ASPOŇ PREDSTAVITEĽOV CIRKVI?! Alebo snáď áno?

Po odpoveď si zájdime priamo do „kuchyne“ KDH, kde sa pripravovala gurmánska špecialita pre nadnárodné spoločnosti. Už na ustanovujúcom sneme KDH v Nitre (17.02.1990) vystupuje Ján Čarnogurský proti spájaniu kresťanského princípu s národným! To malo okamžitú reakciu medzi ortodoxným krídlom, (ktoré sa riadi pápežskou encyklikou o kresťanských národoch), sekularizáciou v rámci sotva vzniknutého hnutia. Ak chcel Ján Čarnogurský, ktorý sa dosť nepresvedčivo pasoval do úlohy lídra novej antitotalitnej strany vyvolať trvalú pochybnosť o smerovaní hnutia, tak sa mu to dokonale podarilo. Ani po 18 rokoch nie je totiž jasné, či ide o kresťanskú, národnú, alebo nebodaj občiansku stranu! Pravdepodobne to bolo čaro nechceného, ale líder novovzniknutého politického subjektu po tejto „potope sveta“ už nikdy nepresvedčil, že mu ide o národné záujmy –ak už o tých kresťanských možno celkom pragmaticky pochybovať.

Znovu historická pamäť: Pred novembrom 1989 bol Ján Čarnogurský čestným kurátorom Charty 77 a de facto „disidentom“ ex offo. (Prepojenie chartistov s totalitným režimom prostredníctvom 13. oddelenia ÚV KSČ na čele s jeho šéfom Rudolfom Hegenbartom je už dnes dostatočne zdokumentované). Len ako perličku uvediem, že vo vedení Nadácie Charty 77 v tom čase boli o.i. aj George Soros, (fakticky sponzor), či Miroslav Kusý (za Dubčeka vedúci ideologického oddelenia ÚV KSS a aj dnes hlavný ideológ, ale vtedy najmä – príjemca sponzoringu)! Bola to ozaj dobrá partia, ktorá „úbohým disidentom“ pomáhala prežiť totalitu prostredníctvom dolárov a bonov! Príklad ďalších „nežných, či farebných revolúcií“ v bývalom sovietskom bloku dnes už jasne ukazuje na režisérov s plnými peňaženkami, ktorí z pozadia tvorili dejiny v tomto geopoliticky veľmi lukratívnom strategickom priestore.

„Zakladateľ“ KDH figuruje aj v tucte ďalších nadnárodných a mimovládnych organizácií, ktoré v deväťdesiatych rokoch minulého storočia tvorili súčasť nášho splývania so západnou demokraciou. Dnes už vieme, že to boli a sú, čertove rožky. Boli to najmä National Forum Foundation so známou, už nebohou čechoslovakistkou Ritou Klímovou z USA, ale tiež funkcia jedného z podpredsedov KBSE – dnes OBSE, organizácie, ktorá ani v súčasnosti, keď je SR právoplatným, ale nie rovnoprávnym členom EÚ nevie Slovensku prísť na meno, členstvo v Ráde nemeckých rytierov (čo robí Slovák v takej organizácii je aj pre renomovaného politológa, pokiaľ nie je priamo zasiahnutý dolárom záhadou), členstvo v exkluzívnom klube Windsor, spolu s Ivanom Miklošom, Františkom Šebejom, Magdou Vašáryovou a.i., ktorý v deväťdesiatych rokoch ovládol dovtedy národné médiá. Ten výpočet by bol veľmi dlhý a dokumentuje len jedno – PRINCÍP NEPRINCIPIÁLNOSTI!

Expert na KDH Dr. Ladislav Andrey, Slovák žijúci momentálne v Prahe, vzdelaním jadrový fyzik, ktorý dlhé roky pôsobil v USA i Japonsku (ovláda aj japončinu) a ktorý je aj jednou z mála osobností sveta, ktorí majú právo priamo komunikovať s prezidentom USA mi v roku 1995 napísal list, kde sa o.i. zmieňuje o B´nai B´rith. V tomto liste uvádza: „..za podceňovanie Slovákov možno považovať oficiálnu účasť Jána Čarnogurského –aj pozdravy pánov biskupov- (mená biskupov neuvádza) pri znovuzaložení slobodomurárskej lóže B´nai B´rith (Synovia zmluvy) na Slovensku, ktorá si zvolila názov Tolerancia. Nad touto lóžou bdie Luciferovo oko, Rotschildov trust, Rada 13 veľkých druidov (čiže súkromné kňazstvo Rotschildovcov), Rada 33, t.j. 33 najvyšších hodnostárov slobodomurárstva sveta v politike, ekonomike aj cirkvy... „ Dr. Andrey uvádza, že členmi slobodomurárov sú aj ľudia z Rotary a Pen klubu. Podľa dr. Andreya, pri obnove B´nai B´rith na Slovensku takpovediac „asistoval“ aj vtedajší šéf parlamentu František Mikloško (VPN).



Slobodomurárske lóže majú jedno neprehliadnuteľné špecifikum – sú tajné! Aspoň natoľko ako tajné polície! Ale v ére kozmickej komunikácie už nič nemožno utajiť. Napriek tomu, zotrvávajú na takých relikviách, ako je napríklad názov MLČANIE, čo skôr pripomína „Mlčanie jahniat“. Lóža Mlčanie (o čom? o mlčaní?) mala byť súčasťou tzv. Veľkej lóže Lessing, kde veľmajster z Freiburgu Otto Machal, emigrant zo Slovenska, robí vraj „zasvätenie“ prvých slobodomurárov na Slovensku! Vzhľadom na fakt, že sa tejto dejinnej udalosti nezúčastnili lídri KDH však predpokladám, že išlo skôr o podvod, ako o skutočnú slobodomurársku lóžu. Koniec, koncov – na internete ich nehľadajte...

Drankanie niektorých predstaviteľov cirkvi o priazeň politikov je tiež dobrá „kosovská“ droga. Prinajmenšom môže vyvolať dojem, že tentoraz je v úlohe disidenta prednovembrové Pacem in terris. Mons. Andrej Imrich, pomocný spišský biskup v liste Dr. Jánovi Chovanovi, vtedajšiemu šéfredaktorovi Katolíckych novín, ktoré dali k dispozícii klubom KDH, dňa 22.04.1994 (osobne Ivanovi Šimkovi) píše, citujem: „Obrátim sa však na vedenie KDH s prosbou, aby boli trpezliví a nezanevreli za to na Cirkev...“ Pomocný biskup žiada, či skôr kolenačky prosí o podporu politickú stranu!

A ešte jedna zaujímavosť z pera Dr. Andreya: „Ján Čarnogurský „reprezentoval“ Slovensko aj na medzinárodnej konferencii nazvanej Európa a my, konanej 13.05.1995 v Prahe. Vystúpil tam s prednáškou v ktorej o.i. odznelo aj to, AKO PREKONAŤ DYNAMICKÚ SILU NÁRODNÉHO PRINCÍPU NA SLOVENSKU!!!“

Nuž, na jednej strane môžeme byť radi, že národný princíp má u nás dynamickú silu! Ale na strane druhej, ak ešte aj teraz niekto pochybuje o tom, prečo parlamentná strana SR – KDH, hlasovala proti Ústave, ba aj proti vzniku tejto republiky, potom mu niet pomoci. Mal by prijať humanitárny akt tohto nechceného dieťaťa v niektorom jeho zdravotníckom zariadení – poskladáme sa mu na hospitalizáciu. Alebo radšej na americkej základni v Guantanáme, lebo liečba šokom je vraj pri beznádejných prípadoch najúčinnejšia.

Aby som sa však vrátil k samotnej supernove. Jej explózia uvádza do pohybu nárazovú vlnu, ktorá sa šíri do okolitého priestoru. S tým by sa dalo súhlasiť, lebo najbližšia hviezda, či dnes už skôr hviezdička v tomto nárazníkovom pásme - SDKÚ, začína vykazovať rovnaké parametre bezprostredného zániku ako KDH. Zatiaľ sa zmršťuje len jej fúzaté jadro od ktorého sa oddelila kométa Liška, ale ktovie či sa ešte za tejto politickej garnitúry táto vesmírna konštelácia nezrúti sama do seba. Pri absencii Mliečnej dráhy nad Slovenskom je to dosť pravdepodobné. Explózia supernovy je však sprevádzaná aj enormnými teplotami, ktoré podľa encyklopédie môžu počas vrcholnej fázy vyprodukovať niektoré z najťažších prvkov, ako je napríklad kalifornium. Žeby to bola predzvesť novej hviezdnej kariéry Mikuláša Dzurindu priamo v Hollywoode? S „jeho“ opozíciou ako komparzom – pochybujem...
Jenom pro upřesnění dodám, že geneticky vyčerpaný kníže a jeho zelený ansámbl je součástí hnutí ,jemuž formálně šéfuje ikona jménem Václav Veškrna.
Re: U výročí Mnichova kane srbská krev na ruce naší vlády
(orel, 1.10.2008 14:58:40)
Odpovědět
Proč to ta dáma vynesla na světlo světa až po vyhlášení nezávislosti Kosova a jejím uznání? Chtěla snad ztrapnit Západ?
To, co teď vynesla, je příšerné. Je zvláštní, že se ty orgány prodávaly právě do Turecka. Jestli se nepletu, ten turecký film Údolí vlků, nebo jak se to jmenovalo, operoval s myšlenkou, že Američané nechávají izraelské doktory odebírat vězněným Iráčanům orgány pro nemocné Židy. A teď něco takového vyplulo na Turky...
V závěru Vašeho článku mě zaujala jiná věc. Píšete o "fašistické Velké Albánii". V čem je ta myšlenka fašističtější než myšlenka Velkého Srbska? (Už před balkánskými válkami měli Albánci v Kosovu i jinde mimo dnešní Albánii převahu a zdaleka to nebyli jenom muslimové, ale i pravoslavní a katolíci.) Srbové si odjakživa nárokovali všechna území obývaná Srby, a na to konto přepadli například Chorvatsko, aby mu násilím sebrali část jeho území. V Trianonu získali s cizí pomocí území, která byla po tisíc let uherská, což v tomhle tak trochu připomíná Mnichov. Srbové se na bývalou Vojenskou hranici přistěhovali na přelomu 17. a 18. století, tou samou dobou, kdy na Kosovu převládli Albánci. Dá se tedy říct, že místo Kosova mají Vojvodinu. Bylo jim to málo, chtěli zabrat i Srby osídlená území Chorvatska a Bosny, rozpoutali válku, kterou prohráli. Žádná ze zúčastněných stran nezůstala čistá, ale nejhorší věci spáchali Srbové. V otázce Kosova měli na svojí straně o něco víc práva, ale ty věci, které spáchali v první polovině devadesátých let, tak naštvaly Západ, že už nebyl ochoten tolerovat jim věci, které by snad jinak přenesl přes srdce.
Re: U výročí Mnichova kane srbská krev na ruce naší vlády
(Dušan Streit, 1.10.2008 17:59:52)
Odpovědět
Jugoslávii rozeštvalo Německo, Itálie a Rakousko.