reklama
reklama
BulletPřihlášení uživatele
Jméno:
Heslo:

BulletInformační servis
Zasílání novinek e-mailem
BulletČlánky autora
BulletVyhledávání

BulletReklama
Václave, stojíme za tebou
BulletReklama
www.tv7.cz
BulletPočítadlo dluhu
BulletStáhněte si knihu
BulletDoporučujeme knihy
Lukáš Petřík - Konzervativní revoluce Margaret Thatcherové a Ronalda Reagana

Margaret Thatcher: Umění vládnout

Peter Schweizer: Reaganova válka

Gonzalo Vial: Pinochet

Evropské otazníky

Křesťanství a ateismus

Jak katolická...
BulletPrůzkum
Měla by Česká republika vystoupit z EU?
Hlasovat můžete kliknutím na odpověď

BulletPoliticky nekorektní trička
Objednejte si politicky nekorektní trička
BulletReklama
EU Book shop
BulletReklama
BulletDoporučujeme
Byli jsme i před unií, budeme i po ní. Boj za samostatnost našeho státu bude probíhat i po Lisabonu

Václav Klaus

Mladá pravice

D.O.S.T.

Desatero Mladé pravice

Pat Buchanan

Ron Paul

Hnutí pro život

Eretz.cz - zpravodajství z Izraele

Standing Together with Israel

Československo 2008 tour

Učitel financí

Lepanto 1571: Porážka islámu

Autor: Peter Frišo | Publikováno: 19.7.2005 | Rubrika: Zamyšlení
Ilustrace

Ani dnes, keď sa zdá, že budúcnosť Európy v dôsledku úpadku, spôsobeného ateizmom, zrejme bude patriť islamu, nezabúdame na jej veľkú minulosť a na to ako bol starý kontinent viackrát zachránený katolíckymi vojskami.

V 16.storočí sa Európa, hoci rozvrátená Lutherovou a inými herézami ešte nepoddávala. Rozpínaví Turci pokračovali v expanzii, započatej predtým dobývaním Byzancie a pádom Konštantínopolu. V roku 1526 zabili mladého uhorského kráľa Ľudovíta II., pre ktorého vraj bolo všetko v živote predčasné. Viedeň však o tri roky ostala pre nich nedobytná. Rovnako tak v roku 1683 za výdatnej pomoci poľského hrdinu Jána III. Sobieskeho.

No turecká expanzia to neukončilo, tak sa stalo až po druhom neúspešnom útoku na Viedeň a hlavne po veľkých ťaženiach Eugena Savojského, možno najväčšej veliteľskej hviezdy akú kedy mali Habsburgovci kedy k dispozícii. Napriek tomu už v 16.storočí dostávali turecké sily mocné údery od hrdých katolíckych obrancov Európy.

Tak tomu bolo aj vtedy, keď bola vo veľkej námornej bitke pri Lepante 7.októbra 1571 rozbitá turecká námorná sila. Medzi hlavné postavy tejto bitky pritom akiste patrí aj muž, ktorý paradoxne nebol prítomný na palube katolíckych lodí, no na druhej strane o jeho vodcovstve medzi katolíkmi nemôže nikto pochybovať. Bol to veľký pápež, Svätý Pius V., ktorý sa ujal svojho pápežského úradu v roku 1566. Tento dominikánsky mních učil predtým 16 rokov filozofiu a teológiu a vynikal v pokore a askéze. Vášnivo však vystupoval v boji proti tureckej expanzii a spojil proti moslimským jednotkám, vojská pápežského štátu, Španielska, Malty, Janova a Benátok. Tak vyzerala spojená svätá katolícka liga.

Katolícka flotila bola pod vedením Dona Juana d`Austria, nevlastného brata španielskeho kráľa Filipa II. Predvoju velil Juan de Cordoba, ľavému krídlu Agostini Barbanigo, stredu Sebastian Venero s M. A. Colonnom, pravému krídlu Giovanni Andrea Donia a zálohám markýz zo Santa Cruz. K dispozícii mali asi 300 lodí a 50 000 mužov (30 000 bojovníkov a 20 000 veslárov). Samozrejme proti sebe mali silných a odhodlaných Tukov pod vedením Aliho Pašu a Perteva Pašu. Hneď prvý útok Turkov katolícke lode odrazili. Nasledovali tvrdé boje, ktoré vyvrcholili v momente, keď sa do seba pustila vlajková loď Aliho Pašu „Alláh“ s katolíckou vlajkovou loďou „Real“. V boji muža proti mužovi a po pomoci od pápežského admirála Colonnyho, boli Turci pobití najprv na „Reale“.

No nakoniec bola od nich vyčistená aj ich vlastná vlajková loď, na ktorej zaviala zástava katolíckej ligy. V tureckej flotile následne prepukla obrovská panika. O boji bolo rozhodnuté a turecké lode opúšťali, ak mohli, bojisko. V tom čase už bola pobitá tiež turecká námorná hierarchia.

Bolo to veľké víťazstvo katolíckej flotily. Katolícka liga stratila asi 7500 mužov, Turci okolo 30 000. Pritom Turci prišli asi o 115 lodí z ktorých približne stovku katolícka liga zajala. Na víťazstve sa veľkou mierou podieľal aj svätý pápež Pius V., ktorý sa modlil v Santa Maria Maggiore a prosil za víťazstvo katolíkov. Neskôr počas dňa pápež, keď bol uprostred kardinálov zrazu zvolal, že ďakuje Bohu za veľké víťazstvo katolíkov, pričom samozrejme v tom čase ani len nemohol vedieť o tom, ako sa bitka pri Lepante udiala.

Keď však nakoniec prišla definitívna správa o víťazstve do Európy rozozvučali sa zvony.

Ako poznamenáva jeden súčasný katolícky historik, moslimovia na históriu nezabudli, sekulárny Západ však áno a tak sa zdá, že nakoniec bude ponúknutý náboženskejším moslimom bez boja a história bude prepísaná. Zatiaľ však nezabúdame na veľké víťazstvá, z ktorých jedno sa zrodilo pri Lepante.

www.prave-spektrum.sk

reklama
2143 čtenářů | 4 komentáře | 
HodnoceníHodnoceníHodnoceníHodnoceníHodnocení
Tisknout článek Poslat článek e-mailem
Vaše hodnocení: 

Zde můžete nastavit své hodnocení
Komentáře


Re: Lepanto 1571: Porážka islámu
(Ladislav Kováčik, 19.7.2005 19:34:02)
Odpovědět
Dobré pripomenút, pravda. Ale čo ten "rozvrat" herézami? Myslím si, že Luthera nemožno dávat na tú istú úroven ako trebárs husitov.

A teraz som zvedavý, či mi Peto odpovie :) .
Re: Lepanto 1571: Porážka islámu
(Om.Dr., 20.7.2005 5:23:53)
Odpovědět
Mam silne obavy,ze dnesok nebude zachraneny"krestanskymi vojskami."Skor to vyzera,ze Europu bude zasa niekto iny tahat z kase.
Re: Lepanto 1571: Porážka islámu
(Ladislav Kováčik, 20.7.2005 20:21:45)
Odpovědět
Kto?
Re: Lepanto 1571: Porážka islámu
(Jaroslav Bublinec, 8.8.2005 16:08:24)
Odpovědět
1. Heretik ako heretik - teda aspoň čo sa týka prospektov pekla.

2. a) Hus spôsobil rozvrat viery (a spoločenského poriadku) i krviprelievanie najmä v českých krajinách, ale Cirkev ho ešte dokázala - našťastie - eliminovať.

2. b) Luther spôsobil rozvrat viery (a spoločenského poriadku) i krviprelievanie najmä v nemeckých krajinách, ale Cirkev ho už nedokázala - nanešťastie - eliminovať (vďaka deviantnej anti-kresťanskej svetskej moci, napríklad.).

Tridsaťročná vojna, zrod ideológií: nacionalizmu, liberalizmu, kapitalizmu, z neho prameniaceho socializmu..., až po krvavé 20. storočie, dusivý modernizmus - semienka tohto všetkého zasadili heretici ako Luther, Kalvín, Zwingli.

Kto bol horší? Hus či Luther?

Heretik ako heretik...