Americký prezident George W. Bush mal včera svoj rozlúčkový príhovor. Budúci utorok odovzdáva úrad Barackovi Obamovi. Akých bolo osem rokov s Bushom? Len jedno je isté: lepších, než jeho povesť. História bude zrejme hodnotiť 43. prezidenta USA kladnejšie ako súčasníci.
Bush ako pokorný príjemný človek
Krátko pred odchodom z úradu poskytol G. W. Bush interview americkému novinárovi Calovi Thomasovi, ktoré zverejnil aj nemecký denník Die Welt. V dvojdielnom rozhovore je zreteľne vidieť dve protichodné stránky odchádzajúceho amerického prezidenta – tvár kresťanského konzervatívca i utopického jakobína. Aj keď bushofóbia je dnes mimoriadne rozšírená, tento prezident je v súkromí mimoriadne príjemný, bezprostredný a spoločenský. Zažil som ho osobne pred tromi rokmi počas návštevy v Bratislave a musím povedať, že „Bush – človek z mäsa a kostí“ je úplne inou osobou ako „Bush – odľudštené monštrum s parohami“, ktoré nám obvykle servírujú médiá.
Americký prezident je znovuzrodený kresťan, ktorého viera nie je hraná i keď často ho vykresľujú ako fanatika, tvrdiaceho, že Boh mu prikázal ísť do Iraku. V spomenutom rozhovore to uvádza na pravú mieru:
„Pre mňa znamená modlitba múdrosť a silu: ochraňuj moju rodinu, ochraňuj našich vojakov. Pozrite, človek robí rozhodnutia, ktoré podľa daných okolností považuje za správne a počúva poradcov, ktorých má nato, aby mu radili dobre. Som založený duchovne, nie mysticky. (...) To znamená, že nepočujem žiadne hlasy. Viem, že musím robiť ťažké rozhodnutia na základe faktov. Preto zdôrazňujem, že modlitba je pre mňa veľmi osobná záležitosť.“
O tom, že Bush nie je démon s rohami, svedčí aj skutočnosť, že v ňom nie je takmer žiadna osobná pomstychtivosť voči svojim politickým protivníkom. Hoci tí na neho zvykli útočiť veľmi nevyberane. Taký Charles de Gaulle neznášal kritiku a výsmech, pričom ako francúzsky prezident sa často súdil s novinármi i jednoduchými ľuďmi, ktorí pískali, keď prechádzal okolo. Za jeho vlády sa odohralo 350 odsúdení na pokutu, či dokonca väzenie podľa paragrafu o urážke hlavy štátu. Naproti tomu, Bush sa podobnou osobnou ješitnosťou nikdy nevyznačoval a právo jeho kritikov na slobodu vyjadrovania nikdy nespochybňoval. Aj preto je pomerne ľahké na neho útočiť – nič to totiž nestojí.
Bush ako utopický jakobín
Hoci Bush je veriaci a pokorný človek, jeho činy, najmä v oblasti zahraničnej politiky, boli úplne v rozpore s tradičnou konzervatívnou agendou. Ako to vyjadril americký konzervatívny publicista slovenského pôvodu Tom Piatak pre najnovšie číslo časopisu .týždeň:
„Na nešťastie pre amerických konzervatívcov, Bush zdiskreditoval konzervativizmus v Amerike bez toho, aby niekedy sám bol veľkým konzervatívcom.“ Platí to najmä pre jeho vieru v demokraciu a presvedčenie, že ju možno šíriť zhadzovaním bômb z kokpitu stíhačiek. V tomto Bush pripomína utopických jakobínov z čias Francúzskej revolúcie, ktorí tiež verili, že „sloboda-rovnosť-bratstvo“ môžu byť vyvezené do celej Európy na špičkách francúzskych bajonetov.
„Šírenie demokracie“ do krajín, ktorým pre túto formu politického zriadenia chýbajú historické a kultúrne predpoklady, sa dá prirovnať k sadeniu paliem v tundre. Snaha vybudovať demokraciu západného typu v Iraku, či Afganistane je preto veľkým spoločenským experimentom, ktorého výsledok bude ešte zaujímavé sledovať. Je politická sloboda univerzálnym právom každého človeka alebo
je výsledkom špecifickej kultúry a dejín západných národov? Bush verí neochvejne v to prvé. Ale má naozaj pravdu?
Chrbticou demokracie je mestská stredná vrstva. Ak sa v zbedačených zaostalých krajinách s pologramotnou populáciou uskutočnia slobodné voľby, ľudia sa zoskupia do politických strán na kmeňovom alebo etnickom princípe a konflikt je nevyhnutný. Keby G. W. Bush viac venoval pozornosť napríklad
názorom singapurského dlhoročného „osvieteného diktátora“ Lee Kuan Yewa, chápal by, že demokracia sa v nezápadných spoločnostiach najlepšie vybuduje takto: dosadí sa prozápadný osvietený diktátor, ktorý umožní voľný obchod a ekonomickú slobodu. Krajina následne zbohatne a postupne vznikajúca stredná vrstva si vypýta podiel na moci v podobe demokratických inštitúcií aj sama.
Vnútorná politika ako stratená príležitosť
Aj keď výsledky Bushovho vládnutia sú rozpačité, nemožno mu uprieť niektoré úspechy. Je fakt, že od 11. septembra 2001 sa v Amerike neudial žiadny ďalší teroristický útok, aj keď niektoré sa podarilo tajným službám zmariť až v poslednej chvíli. Málokto si tiež všimol, že vďaka rozšíreniu možnosti uchádzať sa o verejné prostriedky pre boj proti drogám aj na náboženské charitatívne organizácie, sa podarilo znížiť konzumáciu drog medzi americkými tínedžermi o 25 percent.
Málo sa tiež hovorí o vynaložení obrovského množstva amerických peňazí na boj proti AIDS v Afrike. Za toto Busha chválil aj Obama. Mnohé životy zachránil Bush aj tým, že Spojené štáty za jeho vlády prestali finančne dotovať potraty v zahraničí a na domácej pôde zakázal mimoriadne brutálnu formu tzv. potratov čiastočným narodením. Obmedzili sa tiež experimenty na embryách a do Najvyššieho súdu boli Bushom nanominovaní konzervatívni sudcovia. Čiže v kultúrno-etických otázkach tento prezident stál na pozíciách ochrany života. Bush tiež rozšíril slobodu svojich občanov zavedením výhrady vo svedomí pre gynekológov, ktorí odmietajú vykonávať potraty.
Horšie to už vyzerá v ekonomike. Osem rokov dozadu bol Bush zvolený s tým, že urobí poriadok so sociálnym systémom. Kvôli 11. septembru sa však takmer výhradne sústredil na zahraničnú politiku a naďalej zväčšoval americký deficit. Finančná kríza je však ešte dedičstvom z Clintonových čias. Ako budú teda dejiny hodnotiť Georgea W. Busha? Keď protibushovská hystéria opadne, príde na rad história. A tá bude zrejme priaznivejšia, než hodnotenia súčasníkov. No a keď veľká bublina menom Obama spľasne, možno nám „dabl jú“ bude ešte chýbať.
Užitočné odkazy:
GWB – interview, 1. časť
GWB – interview, 2. časť