12. 2. uplynulo 200 rokov od narodenia dvoch významných historických postáv: amerického prezidenta Abrahama Lincolna, ktorý skoncoval s otroctvom v Spojených štátoch a britského prírodovedca Charlesa Darwina, pôvodcu evolučnej teórie a prirodzeného výberu druhov.
Morálny samorast Abraham Lincoln
Na americkej občianskej vojne (1861-1865) je zaujímavá jedna vec. Kým v modernej politike sa často sporia dve strany, u ktorých spoľahlivo viete, že ide v oboch prípadoch o lotrov, v spoločenských stretoch 19. storočia ešte zvykli oproti sebe stáť obdivuhodní principiálni muži. Nedá sa poprieť, že prezident USA a vodca Severu Abraham Lincoln bol výnimočný morálny samorast. Niet však ani pochýb, že južanskí vojenskí velitelia ako Robert E. Lee, či prezident Konfederácie Jefferson Davis, boli nielen výnimoční stratégovia, ale aj vážení a ctihodní džentlmeni.
Barack Obama sa často k Lincolnovmu odkazu hlási a nenechal si ujsť ani včerajšiu príležitosť. Prečo je 16. prezident USA takou zaujímavou historickou postavou? Začína to už jeho jednoduchým pôvodom. Narodil sa v zrube, pričom do dvanástich rokov ho vzdelávala matka a po jej smrti už bol odkázaný len sám na seba. V mladosti pracoval manuálne a popri tom prečítal obrovské množstvo kníh. Neskôr sa stal právnikom vďaka zákonníkom, ktoré objavil na dne suda a naučil sa ich naspamäť. Je autorom výroku, podľa ktorého najmúdrejšie činí ten, kto sa nesúdi. Ako prvý začal o indiánoch hovoriť ako o „pôvodných Američanoch“.
Pokiaľ ide o politickú kariéru, autori motivačných a svojpomocných príručiek radi vyhlasujú Lincolna za najväčšieho smoliara všetkých čias, u ktorého cesta k prezidentskému úradu viedla cez dlhú šnúru osobných i profesionálnych neúspechov. Bol to statný, trochu neotesaný a veľkorysý muž, u ktorého sa momenty melanchólie snúbili s chytľavým zmyslom pre humor. Hoci v mladosti bol veľmi útočný, ako zakladateľ Republikánskej strany a neskorší prezident si osvojil veľmi zmierlivý štýl jednania s ľuďmi. Osobné konflikty považoval za stratu času.
Dve tváre Lincolna
Zaujímavosťou je, že aj keď Lincoln nemal konvenčnú náboženskú vieru, bol vo svojej podstate morálnym mysliteľom. Svedčí o tom aj tento jeho argument proti otroctvu: „Hovoríte, že A je beloch a B je černoch – to znamená, že rozhoduje farba pleti a že ten, kto ju má svetlejšiu, disponuje právom zotročiť tmavšieho? Rozmyslite si to – na základe tohto pravidla sa stanete otrokom prvého muža, ktorého stretnete a ktorý bude mať o niečo svetlejšiu pokožku ako máte vy. Chcete snáď povedať, že belosi sú intelektuálne nadradení černochom a preto majú právo ich zotročiť? Opäť pozor – podľa tohto pravidla skončíte ako otroci prvého človeka, ktorého stretnete a ktorý vás bude intelektuálne prevyšovať.“
Lincoln neprechovával osobnú nevraživosť ani voči Juhu. Do vojny išiel, aby udržal pohromade Úniu a ako prezident často v spoločnosti hovorieval, že severania by boli rovnakí, keby ich formovali rovnaké podmienky ako južanov. V slávnom gettysburskom príhovore, ktorý odznel v roku 1863 na vojenskom cintoríne vyzdvihol jednotu všetkých Američanov pod spoločnou vládou „ľudu, z ľudu a pre ľud“. Jeho zabitie Johnom Wilkesom Boothom nakoniec poškodilo porazené južanské štáty. Nasledovali totiž neľútostné roky „rekonštrukcie“, ktoré by s Lincolnom v prezidentskom úrade zrejme prebehli ďaleko miernejšie.
Samozrejme, Američania voči Lincolnovi nie sú nekritickí. Problémom jeho prezidentstva bolo, že zmenilo rozdelenie moci v Spojených štátoch. Do občianskej vojny hrali prím jednotlivé štáty Únie. Za Lincolna však získala navrch federálna vláda a od polovice 19. storočia sa v USA ústredná moc nepretržite rozrastá. Aby mohol viesť vojnu, zaviedol daň z príjmu. Ďalším zdrojom kritiky je skutočnosť, že prezident si dočasne osoboval diktátorské právomoci a voči Konfederácii zahájil totálnu vojnu. V tomto zmysle kritizujú Lincolna najmä libertariáni a
zoznam kritických článkov o ňom sa dá nájsť tu.
Charles Darwin a jeho „opičia teória“
To prírodovedec Charles Darwin je kritizovaný úplne z iných dôvodov. Nezamýšľaným dôsledkom jeho spisu O pôvode druhov prírodným výberom čiže uchovaním najodolnejších plemien v boji o život (1859) bola ťažká rana kresťanskému náboženstvu, ktoré stálo na princípe Stvorenia za sedem dní. Dnes už Darwin a Kristus našli spôsob spolužitia – napríklad podľa Katolíckej cirkvi Biblia nie je učebnicou biológie a knihu Genesis treba brať symbolicky, nie doslovne. Avšak v 19. storočí spôsobil Darwin vlnu rozhorčenia v širokej verejnosti i cirkevných kruhoch a aj mnohí význační vedci tej doby sa o evolucionizme vyslovovali opovržlivo ako o „opičej teórií“.
Neskôr sa Darwinova teória stala „hlavným prúdom“ a až v posledných rokoch naberá na sile hnutie vedcov, ktorí ju spochybňujú. Podľa nich, najnovšie vedecké poznatky vedú k záveru, že na počiatku života musel nevyhnutne stáť inteligentný dizajnér. Argumentujú tzv. neredukovateľnou komplexnosťou bunkových strojov, ktoré sa nemali ako vyvinúť. Darwin tak aj 200 rokov po svojom narodení vyvoláva búrlivé kontroverzie. Negatívnym vedľajším produktom jeho teórie bol tzv. sociálny darwinizmus. Ten tvrdil, že prirodzený výber sa nedeje len vo svete prírody, ale aj medzi jednotlivými ľudskými rasami. Z „prežitia najprispôsobivejších živočíšnych druhov“ sa zrazu stalo „prežitie najsilnejších rás a tried“.
Darwin nebol prvý, kto sa zaoberal myšlienkou evolúcie, ani posledný. Jeho teória doteraz nie je uzavretá a aj jeho prívrženci pripúšťajú, že do budúcnosti zostávajú otvorené hádanky. Nemecký denník
Die Welt zverejnil článok o otázkach, ktoré z pohľadu evolučnej teórie a prirodzeného výberu nie sú uspokojivo vysvetlené: Prečo existuje sex, láska a dve pohlavia, keď štyri by boli evolučne výhodnejšie? Kde sa vzali kvety? Ako vznikol život? Prečo sú ľudia jedinými primátmi, ktorí sa červenajú? Ako vznikal ľudský mozog?
Opatrný rešpekt, namiesto hlasného fandenia
Darwin i Lincoln boli komplexnými postavami, ktoré si zaslúžia skôr rešpekt s istým odstupom ako výlučne nejaké nosenie na rukách. Kult osobnosti nepotrebuje ani jeden z nich. Obaja pomohli stvoriť moderný svet a otriasli dobou. Bez Lincolna by sa Spojené štáty nestali v 20. storočí svetovou veľmocou, nehovoriac o tom, že bez oslobodenia otrokov by dnes nebol žiadny Obama. Bez Darwina by zase biológia nezískala svoje privilegované postavenie medzi vedami. No ich životy vrhajú aj tiene. Darwinov v podobe zneužitia jeho myšlienok sociálnymi darwinistami a Lincolnov v podobe totálnej vojny a bezprecedentného rozšírenia vládnej moci.