Katolicizmus sa často spája s tmárstvom a skazenosťou. No teraz vyšiel bestseller T. E. Woodsa s názvom Jak katolická církev budovala západní civilizaci. Americký historik v nej dokazuje nezmazateľný podiel kresťanstva na vzniku a vývoji prírodných vied a mnohých ďalších kultúrnych výdobytkov.
Thomas E. Woods je konvertita na katolícku vieru a klasický liberál. Ako autor kníh o dejinách si už vybojoval miesto na zozname bestsellerov denníka
New York Times. Vo svojej knižke, ktorá teraz vyšla v českom vydavateľstve Res Claritatis, neprichádza s ničím svetoborným. Medzi historikmi jednotlivých spoločenských, či prírodných vied a odborníkmi na stredovek sa už dlhšie hovorí o nepopierateľnom prínose cirkevných učencov k rozmachu západnej civilizácie.
Pasteur, Pascal, Ampére, Volta a iní
Zoznam význačných prírodných vedcov, ktorí boli buď oddanými katolíkmi alebo priamo duchovnými (Kopernik, Mendel) by bol nesmierne dlhý. Avšak Woods, opierajúc sa o prácu uznávaného historika vedy a profesora fyziky, Stanleyho Jakiho, ide ešte ďalej a v náboženskej viere vidí hlavný dôvod, prečo sa sústavné vedecké bádanie vyvinulo práve v kresťanskej Európe a nie v Číne, či antickom Grécku. Hoci príslušníci veľkých starovekých civilizácií prišli s niektorými úžasne prínosnými inováciami, veda ako systematické odhaľovanie zákonov okolitého sveta im bola cudzia.
Všetky staroveké civilizácie (vrátane Grékov a Rimanov) považovali totiž božský princíp vždy za súčasť stvorenej prírody. Kde však každá vec alebo jav má vlastnú božskú vôľu, tam nemožno hovoriť o nejakých objektívnych zákonoch. Prínos kresťanstva spočíval v tom, že akékoľvek panteistické predstavy, zbožšťujúce samotnú prírodu, sú mu cudzie a Boh je oddelený od svojho Stvorenia. Vďaka tomu fungujú veci podľa nezávislých zákonov, ktoré do nich vložil racionálny osobný Stvoriteľ a tieto zákony sú prístupné skúmaniu zo strany ľudského rozumu. Inými slovami, kresťanstvo umožnilo vznik systematického vedeckého bádania tým, že depersonalizovalo prírodu.
Katolícky začiatok mnohých vied sa dá zosobniť. Nicolas Steno (1638-1686), konvertita z protestantizmu a katolícky kňaz je považovaný za zakladateľa geológie a priekopníka anatómie. Jezuita Atanázius Kircher (1601-1680) založil egyptológiu a Giambattista Riccioli (1598-1671) bol prvý, kto odmeral zrýchlenie voľne padajúceho telesa. Chorvátsky duchovný Rudjer Boskovič (1711-1787) je považovaný za otca modernej atómovej teórie, ktorý priamo inšpiroval Faradaya a ovplyvnil Einsteina, Bohra i Heisenberga. Woods pripomína, že 35 kráterov na Mesiaci je pomenovaných po jezuitských prírodovedcoch a matematikoch. Dokonca seizmológií sa kedysi hovorilo „jezuitská veda“, keďže členovia Tovarišstva v roku 1908 založili prvú kontinentálnu sieť seizmologických staníc. O katolíckom pôvode ekonómie viac
TU.
Prínos kláštorov a mníšskych rádov
Novovekému rozmachu systematických vied však predchádzal stredovek, tisícročné obdobie, počas ktorého sa Európa spamätávala z pádu Ríma a sťahovania národov. Počas tejto éry sa práve Cirkev stala trezorom, ktorý uchoval mnohé intelektuálne i umelecké výdobytky antiky. Woods porovnáva tzv. grécky temnovek, spôsobený pádom mykénskej civilizácie v 12. storočí pred Kr. s tým kresťanským. Dôsledkom dórskej invázie boli tri storočia, počas ktorých písmo úplne vymizlo a muselo byť neskôr takpovediac vynájdené znovu. Európa podobnú diskontinuitu nikdy nezažila vďaka mníchom a kláštornej vzdelanosti.
Všestranný prínos kláštorov doteraz nie je docenený. Nešlo tu len o prepisovanie starobylých kníh. Kláštory boli doslova civilizačným majákom v dobe, zmietanej chaosom. Benediktíni sú zodpovední za poľnohospodársku obnovu Európy. Kamkoľvek prišli, premieňali divočinu na kultivovanú krajinu. Venovali sa chovu dobytka, pestovaniu včiel, vareniu piva, obrábaniu polí, vysušovaniu močiarov a klčovaniu lesov. Tvrdú manuálnu prácu vnímali ako duchovnú výzvu. Panovníci benediktínov často pozývali, aby skultúrnili pusté, divoké a neobývané časti krajiny. Inde zase učili ľudí remeslám a poľnohospodárstvu. Na vrchole tento rád zahrňoval 37 tisíc kláštorov.
„Švédsky obchod s kukuricou vďačí za svoju existenciu mníchom; v Parme to platí o výrobe syrov, v Írsku o love lososov – a na mnohých miestach o najušľachtilejších viniciach.“ Píše Woods. Vynález šampanského má na svedomí Dom Perignon z opátstva Sv. Petra v Hautvilliers. Rád cisterciánov sa zase už v 12. storočí zapodieval metalurgiou a využitím vodnej energie na mlátenie obilia, presievanie múky, či tkanie látok. Kým Rimania nemali dôvod zaoberať sa mechanickou energiou kvôli masovému nasadeniu otrockej práce, ku kláštorom cisterciánov spravidla patrila malá manufaktúra. Zaujímavosťou je, že prvé známe mechanické hodiny zostrojil v roku 996 pápež Silvester II. pre mesto Magdeburg. Existujú úvahy, že nebyť zoštátnenia kláštorov v Anglicku, počas vlády Henricha VIII., mohla sa priemyselná revolúcia odohrať o 250 rokov skôr.
Kresťanstvo prinieslo ľudskejšiu spoločnosť
Woods sa však venuje aj tým stránkam histórie Cirkvi, ktoré sa používajú ako kladivo na ňu. Napríklad uvádza zaujímavé fakty o kauze Galileo, ktoré celý prípad stavajú do úplne iného svetla ako je klišé „tmárska Cirkev verzus heroický vedec“. Taktiež inkvizičný proces vyzerá ako pokrok v porovnaní s krvavými barbarskými ordáliami, ktoré v Európe existovali pred jeho zavedením. Keď sa kritizuje stredovek, zabúda sa tiež, že toto obdobie nám prinieslo univerzity. Cirkev vtedy študentom poskytla ochranu tým, že na nich rozšírila privilégiá duchovenstva. Vďaka tomu boli chránení proti excesom mešťanov. Woods uvádza viacero príkladov ako pápeži zasiahli na obranu akademickej slobody univerzít proti svojvôli svetskej moci.
Ľudia často proti katolíkom používajú aj conquistu Latinskej Ameriky. Pritom práve spôsob, akým Španieli narábali s indiánmi, viedol k vážnemu stretu medzi Rímom a španielskou Korunou. Dominikánski mnísi ako Antonio de Montesinos, Francisco de Vitoria, či Bartolomé de las Casas obhajovali tézu, že indiáni sú tiež ľudia a na základe prirodzenej slobody preto majú právo na život, kultúru a vlastníctvo. Cirkevní právnici sa vďaka tomuto sporu stali zakladateľmi medzinárodného práva a otcami koncepcie prirodzených práv.
Woods sa tiež venuje mnohým spôsobom, akým Katolícka cirkev humanizovala spoločnosť v Európe: mecénstvo umenia, boj proti otroctvu, súbojom, zabíjaniu postihnutých detí, samovraždám, teória spravodlivej vojny, či charitatívna služba chudobným, ktorú obdivovali Julián Apostata i Martin Luther. Zaujímavosťou je, že keď počas Francúzskej revolúcie vláda skonfiškovala cirkevný majetok, počet univerzitných študentov sa znížil z 50 tisíc na 12 tisíc a ešte v roku 1848 mala krajina galského kohúta o 47% menej nemocníc ako v roku 1789. Katolícka cirkev rozhodujúcou mierou prispela k budovaniu západnej civilizácie a mnohé výdobytky, ktoré dnes vnímame ako samozrejmé, sú tu len vďaka nej.