V snahe vytvoriť „genderovo neutrálny“ jazyk a urobiť z nás obojpohlavných hermafroditov sa Európska únia rozhodla obmedziť používanie oslovení „slečna“ a „pani“, „miss“ a „Mrs“, „Frau“ a „Fräulein“, „Madame“ a „Mademoiselle“, či „Senora“ a „Senorita“. Sú totiž politicky nekorektné.
Keď sa politická korektnosť zblázni
Bruselskí byrokrati vydali nové odporúčanie (našťastie nie právne záväzné), podľa ktorého oslovovanie žien ako „pani“ alebo „slečny“ nie je už ďalej v súlade s politickou korektnosťou. Informoval o tom britský denník Daily Mail a to v serióznej rubrike „Spravodajstvo“, nie azda (ako by sa mohlo zdať) v rubrike „Naša fikcia“. Nápad sa k europoslancom, politikom a úradníkom dostal vo forme brožúry, ktorá pobúrila najmä britských konzervatívcov. Oslovenia ako „pani“ alebo „slečna“ zrejme pre EÚ nie sú prijateľné, lebo odhaľujú pred druhými (zvlášť pred mužmi), či je žena vydatá alebo slobodná. Takéto odhalenie by mohlo viesť k tomu, že žena sa stane obeťou sexuálneho predátora.
Europoslanci by mali ženy oslovovať vraj priamo menom. Čiže najnovšia iniciatíva bruselskej myšlienkovej polície je nielen úplne strelená, ale ešte zaváňa aj nezdvorilosťou voči dámam. Feministický boj za vymazanie všetkých rozdielov medzi mužmi a ženami však osloveniami nekončí. Briti sa sťažujú, že európski byrokrati idú sprzniť ich vznešený jazyk. Napríklad slovné spojenie „man-made“ (vyrobené človekom) sa má vymazať z jazyka a používať do budúcnosti sa majú len genderovo neutrálne slová ako „artificial“ (umelý) alebo „synthetic“ (syntetický). Takisto „layman“ (laik) sa má zmeniť proste len na „layperson“ (doslova: laická osoba) a policajt/policajtka na „policajného dôstojníka“.
Jednoducho, neprijateľné sú tie anglické slová, ktoré obsahujú podstatné meno „man“, teda muž a mohli by zvádzať k predstave, že dotyčné povolania sú nebodaj schopní vykonávať len chlapi. Podľa škótskeho europoslanca Struana Stevensona, celá tá záležitosť je o politickej korektnosti, ktorá zošalela: „Úprimne povedané, je to nezmysel. Videli sme už inštitúcie Európskej únie ako sa snažia zakazovať gajdy alebo diktovať tvar banánov, ale teraz sa zdajú byť odhodlaní predpisovať nám ešte aj to, ktoré slová smieme používať v našom vlastnom jazyku.“
Genderová neutralita ako posledná kvapka
Ďalší britský europoslanec, konzervatívec Philip Bradbourne, vyzval vedenie Európskeho parlamentu, aby odhalilo, kto autorizoval vydanie brožúry a koľko to stálo. Podľa neho ide o mrhanie prostriedkami daňového poplatníka a snahu rozložiť anglický jazyk ako ho poznáme. Dodal tiež, že bude naďalej rozprávať ako chce a očakáva od prekladateľov v EP, že jeho prejavy budú tlmočené presne. Europarlament si týmto opatrením len ďalej zhoršil svoju (beztak pošramotenú) povesť.
Nejde tu však o prvý podobný príklad. Pred pár rokmi požadovala socialistická španielska vláda premiéra Zapatera zavedenie zvláštnych, genderovo neutrálnych semaforov. Panáčikovia na tých doterajších vraj boli totiž príliš maskulínni. Podobne vznikajú politicky korektné preklady Biblie, v ktorých sa o Bohu hovorí buď v tretej osobe (v zmysle odosobňujúceho „to Boh“) alebo dokonca ako o „tej Bohyni“. Napríklad v nemeckom evanjelickom preklade tzv. Bibel in gerechter Sprache (BigS – „Biblia v spravodlivej reči“) sa to len hemží „apoštolmi a apoštolkami“, prípadne „farizejmi a farizejkami“. Konzervatívnejší evanjelici odporučili tento preklad nepoužívať, lebo sa vraj spreneveruje Lutherovmu odkazu – namiesto sprístupnenia Božieho slova bežným ľuďom sa v ňom totiž Písmo skresľuje.
Zástancovia (a zástankyne) tzv. feministickej teológie, ktorá je spriaznená s juhoamerickou teológiou oslobodenia tvrdia, že označovanie Boha v mužskom rode je dané výlučne patriarchálnou povahou izraelskej spoločnosti v starozákonnej dobe. Argumentujú, že ak Boh je muž, potom je muž bohom a to je v rozpore s emancipačnými trendmi dnešnej doby. Každopádne, hlas zdravého rozumu v tejto veci napovedá, že Boh žiadne pohlavie nemá a politici by nemali ľuďom vnucovať ideologický spôsob ako používať jazyk.
Trochu iný jazykový spor
Slová sú infraštruktúrou myslenia a boj o jazyk bude jedným z frontov kultúrnej vojny v 21. storočí. Na Slovensku sme v tomto smere bohužiaľ stále sto rokov za opicami. Nezaujíma nás pravdivé používanie jazyka – teda aby skutočný obsah vecí nezahmlievali eufemizmy. My tu len akurát prijímame
gramatické korzety v podobe jazykových zákonov a pokút za nesprávne používanie slovenčiny . Inak povedané, my Slováci máme prehnanú úctu k
jazykovej správnosti, ale úplne u nás absentuje zmysel pre
pravdivosť jazyka.
K tej žiadny náš politik nemá potrebu sa vyjadriť alebo vyzývať národ. Veď koniec koncov, väčšina z nich aj tak používa lož ako pracovnú metódu. Ich prístup by sa dal vyjadriť heslom: „
Klamme a kradnime, ale gramaticky správne“. Ak ľudia dovolia, aby im Európska únia alebo vlastná vláda zoštátnila jazyk, k „zoštátneniu mozgu“ bude už len krôčik. Nie nadarmo
britský libertarián Sean Gabb povedal, že kým stará ľavica chcela vyvlastniť výrobné prostriedky, nová ľavica sa snaží vyvlastniť naše hlavy.
Aj keď dnes letí tzv. búranie rodových stereotypov, bolo by dobré, keby namiesto splynutia do bezpohlavného „eintopfu“ zostali muži mužmi a ženy ženami. V celej tej záležitosti okolo brožúry v Európskom parlamente nejde ani zďaleka o „slabšie pohlavie“. Pretože aj tie ženy, ktoré sa vyjadrili v diskusii k článku v Daily Mail väčšinou povedali, že o tento typ pomoci nestoja.
Užitočné odkazy: