Ron Paul, americký kongresman, ktorý vlani kandidoval v republikánskych primárkach na post prezidenta USA dnes tvrdí, že hospodárska kríza by mohla trvať až pätnásť rokov. Politik, vychádzajúci z názorov rakúskej školy ekonómie, varoval pred krízou dopredu. Preto sa mu oplatí načúvať.
Včera ho vysmievali, dnes hľadajú jeho radu
Ešte počas republikánskych primárok bol konzervatívny libertarián
Ron Paul všetkým na smiech. Jeho plány, ktoré zahŕňali zrušenie FED-u (americkej centrálnej banky) a IRS (daňového riaditeľstva), sa považovali za science-fiction. Dnes ho vyhľadávajú novinári i kolegovia z Kongresu.
Najnovšie si ho všimli aj britské noviny Financial Times. Ich čitateľov Ron Paul šokoval tvrdením, že hospodárska kríza by mohla trvať až dlhých 15 rokov. Podľa neho, čiastočne to spôsobia aj súčasné vládne „stimuly“, ktoré vo svojej podstate ničia produktívny kapitál.
„Vláda Spojených štátov proste nechce dopustiť korekciu, ktorú hospodárstvo potrebuje“, hovorí 73-ročný kongresman z Texasu. Pripomína pritom krátku hospodársku krízu z roku 1921, ktorú si dnes už nikto nepamätá, lebo trvala len rok. A prečo tak rýchlo odznela? Z jednoduchého dôvodu: vláda nezasahovala do trhu a nesolventné firmy proste zbankrotovali. Pri Veľkej hospodárskej kríze o pár rokov neskôr, rovnako ako dnes, to už bolo iné. Vlády predlžujú svojou podporou agóniu firiem, ktoré nemali nikdy vzniknúť a niektoré spoločnosti (napríklad banky) boli proste vyhlásené za príliš dôležité, než aby im štát umožnil padnúť.
Hovorí tiež, že americký dolár sa zrúti do štyroch rokov. Súčasné a minulé vládne opatrenia totiž povedú k náhlemu nárastu úrokových sadzieb a ľudia sa začnú zbavovať svojich dolárových rezerv. Ron Paul však náhradu v podobe inej papierovej meny nevidí. Jednou z príčin tejto hospodárskej krízy sú totiž práve ničím nekryté papierové peniaze, ktoré vlády produkujú od začiatku 70. rokov. Zrušenie zlatého štandardu v roku 1971 viedlo pôvodným povolaním pôrodníka (pomáhal priviesť na svet viac ako 4 tisíc detí) k vstupu do politiky. Že jedna bublina povedie k ďalšej a problémy v monetárnom systéme sa budú nabaľovať ako snehová guľa, hovorí už štyridsať rokov.
Ron Paul nebol sám
Z pohľadu rakúskej teórie hospodárskeho cyklu bolo jasné, že odtrhnutie peňazí od hodnoty takto dopadne. Americký politik pre britské noviny vraví: „
Ľudia nemajú radi rakúšanov, lebo sú proti silnej vláde, armádam a sociálnemu štátu. Akceptovať rakúsku ekonómiu znamená akceptovať obmedzenia úverovej expanzie a to je to, čo vlády a finančný sektor držalo tak dlho na koni.“ Ron Paul nebol vo svojich predpovediach osamotený. Kolaps na trhu s hypotékami a následnú hospodársku krízu predpovedal aj publicista, podnikateľ a burzový maklér
Peter Schiff, ktorý bol počas republikánskych primárok ekonomickým poradcom Rona Paula a keby sa tento stal prezidentom, zo Schiffa by dnes bol pravdepodobne minister financií.
Schiff prirovnáva G. W. Busha k Herbertovi Hooverovi a Baracka Obamu k F. D. Rooseveltovi. Obaja americkí prezidenti na začiatku 30. rokov svojimi zásahmi do ekonomiky prehĺbili a predĺžili Veľkú hospodársku krízu. Ron Paul dnes pre americkú i svetovú ekonomiku predpovedá príchod ťažkých časov. Pokles výroby, spojený s krachmi podnikov a hromadným prepúšťaním začne zrejme v priebehu pár rokov sprevádzať hyperinflácia, to znamená masívne znehodnotenie peňazí. Pokles zaznamená väčšina trhov, s výnimkou zlata. Za posledných osem rokov sa cena tohto uchovávateľa hodnoty zvýšila trojnásobne. Ak by sa však opäť stalo menovým kovom, jeho cena by ešte dramaticky narástla.
Ako vlády krízu prehlbujú? Pri zodpovedaní tejto otázky si treba uvedomiť, čo je vlastne hospodárska kríza. Ide o sebaobranný mechanizmus trhu pred dôsledkami zle investovaných úverov, ktoré vznikli kvôli stláčaniu úrokových sadzieb pod ich prirodzenú trhovú úroveň. Bohužiaľ, kríza neničí len kapitál, ktorý by bez úverovej expanzie nebol vznikol. Zaniká aj zdravý kapitál. A je tragédia, keď sa pridá aj vláda. Vezmime si príklad nášho šrotovného, v rámci ktorého štát prispieva na zničenie áut, ktoré spĺňajú všetky predpisy a ešte niekoľko rokov by mohli pokojne jazdiť.
Pekelný stroj na ožobráčenie Slovákov?
Už samotné prispievanie na ničenie funkčných automobilov je dvojnásobným mrhaním kapitálu. Zničia sa totiž aj funkčné autá, aj peniaze z príspevku, ktoré mohli byť využité produktívnejšie. Ale je tu ešte ďalší aspekt. Jediný spôsob ako z pasce krízy ujsť je opätovne naštartovať sporenie a tým pádom tvorbu nového kapitálu. Ide o to, uskutočniť posun od ekonomiky, založenej na zadlžovaní a spotrebe, späť k tradičnej kapitalistickej ekonomike, založenej na úsporách a produkcii.
Lenže príspevok od vlády na zošrotovanie auta môže od mnohých Slovákov vylákať úspory, ktoré minú na nákup nového automobilu, ale o rok, ak sa kríza zhorší, im môžu vážne chýbať. Pri kúpe auta na úver môžu mať zase problém so splácaním, ak náhodou prídu o prácu. A tak sa kapitál, využiteľný produktívnejšie v iných odvetviach ekonomiky, ničí s požehnaním vlády tretí krát. Keby nebolo jasné, že Slovensku vládnu totálni ekonomickí diletanti, ktorí tancujú ako lobisti pískajú, mohlo by sa šrotovné považovať za diabolsky dômyselný plán ľavicového kabinetu na zbedačenie Slovákov.
S takými politikmi ako Fico, Merkelová, Sarkozy alebo Obama sa netreba čudovať zlovestnej perspektíve Rona Paula, podľa ktorého kríza môže trvať až pätnásť rokov. Títo politici by svoje národy boli schopní zhumpľovať aj bez krízy. Na strane druhej, politici poznajú aj rakúsku perspektívu s jej riešením: návratom k fiškálnej disciplíne, úsporám a komoditným peniazom. Nikdy však touto cestou nebudú kráčať. Transakčné náklady by boli totiž politicky neúnosné a hmatateľné ozdravenie svetovej ekonomiky by v prvej, reštriktívnej fáze, prinieslo pád politikov, ktorí by ho iniciovali. A tak nás možno čaká neradostných pätnásť rokov.