Návrat základnej vojenskej služby?
Palkovi Konzervatívni demokrati Slovenska predkladajú do parlamentu návrh zákona o dobrovoľnej vojenskej službe. Mala by fungovať popri profesionáloch s tým, že mladí vlastenci by si mohli (v prípade vlastného záujmu) odslúžiť polroka až rok v armáde. Má vytvorenie takejto alternatívy zmysel? A prečo s tým neprišla napríklad SNS?
Obrana SR – vec cti každého občana
Niekto si na vojenčinu pamätá ako na bezduché šikanovanie a zabitý rok (alebo predtým dva roky) života, ďalší sa zase hrdia rôznymi zábavnými historkami. Aj keď sa zdá, že profesionalizácia armády urobila za masovým občianskym vojskom definitívnu bodku, v niektorých európskych krajinách sa so základnou vojenskou službou nevedia rozlúčiť a hlasy na jej opätovné zavedenie zaznievajú sporadicky aj v Spojených štátoch amerických.
Návrh poslancov z KDS je zaujímavý v tom, že akoby spájal pozície zástancov profesionalizácie armády s tými, ktorí si myslia, že všetci občania by mali byť bytostne zaangažovaní na obrane vlasti. Na súčasnom charaktere ozbrojených síl sa jednak nič nemení, na druhej strane, tí, ktorí by si chceli vojenčinu odslúžiť, ale nechcú sa stať profesionálnymi vojakmi, majú dostať tú možnosť. Nedôjde tu k zbytočnej dvojkoľajnosti? Nespôsobí to ťažší prehľad medzi rôznymi „druhmi“ vojakov? Tieto veci ukáže až čas. Každopádne, ako vlastenecká agenda to z čisto politického hľadiska nie je zlé. Konzervatívni politici by sa viac mali zaujímať o naše ozbrojené sily, ktoré často pomáhajú na humanitných misiách a šíria dobré meno Slovenskej republiky v krízových oblastiach sveta.
Silná národná obrana bola prioritou takých konzervatívnych štátnikov ako boli Theodore Roosevelt, Winston Churchill, Charles de Gaulle, Margaret Thatcherová alebo Ronald Reagan. Aj keď je v našej zemepisnej oblasti mier a vypuknutie veľkého medzinárodného konfliktu bezprostredne nehrozí, obranu krajiny netreba podceňovať. Situácia vo svete sa môže zmeniť rýchlejšie, než tatranské počasie v apríli. Viac pozornosti by si armáda zaslúžila možno aj od koaličných politikov, pre ktorých tieto otázky nemajú veľkú prioritu. Tu treba povedať, že počas Studenej vojny boli na Západe ľavicové vlády skôr sabotérmi národnej bezpečnosti svojich krajín. V móde u nich bol skôr pacifizmus a jednostranné odzbrojenie.
Masové armády verzus profesionáli
Medzi zástancami profesionálnej a masovej armády nemusí byť nevyhnutne konflikt. Vo vojenstve mnohé závisí od vzťahu medzi prostriedkami a cieľmi, pričom letmý pohľad do histórie ukazuje, že obdobia oboch modelov ozbrojených síl sa striedali. Ekonomicko-spoločenský model, filozofické systémy a technológie ovplyvňovali to, či nejakému miestu a času dominovalo jedno usporiadanie armády alebo druhé. Napríklad staroveký Rím disponoval zo začiatku veľkým občianskym vojskom mužov, ktorí z času na čas opúšťali pluh, aby rozšírili územie pod kontrolou svojho mesta. Neskôr si však ríša vytvorila malú profesionálnu armádu, ktorá sa rýchlo presúvala po hustej sieti rímskych ciest, aby raz zasiahla na jednom, raz na druhom konci Stredomoria.
Stredovek ako éra rytierov a samurajov opäť vyniesla do popredia kastu mužov s vlastným kódexom cti, pre ktorých bol boj vecou celoživotného chlebíka a neustáleho zdokonaľovania. Vo feudálnom období bojovali proti sebe panovníci a šľachtici, ktorí sami seba chápali ako vlastníkov územia, pričom nemali veľmi záujem ničiť produktívnu základňu provincií, o ktoré zvádzali boj. Toto zmenila Francúzska revolúcia a napoleonské vojny s ich masovými odvodmi (levée en masse) a masovým vraždením civilistov, kedy vojny začali byť bytostnými zápasmi medzi celými národmi zmobilizovanými do krajností za účelom úplného zničenia protivníka.
V znamení tohto konceptu vojny, ktorý opisujú aj manželia Tofflerovci vo svojej knihe Vojna a antivojna, sa niesli aj svetové konflikty 20. storočia, pričom vrcholom tohto veku masového zabíjania bola atómová bomba. V posledných desaťročiach sa však vojenstvo posúva opäť smerom ku konceptu malej, profesionálnej, technologicky vyspelej armády s rastúcim podielom výdavkov na výcvik, výstroj a výzbroj pešiaka. Tento vývoj umocňuje aj nevôľa demokracií niesť bremeno dlhotrvajúcich a krvavých konfliktov. Verejná mienka chce, aby sa vojny vyhrávali rýchlo a bez veľkých strát na životoch.
(Ne)výhody masovej občianskej a profesionálnej armády
Výhodou profesionálnej armády je jej kompaktnosť a skutočnosť, že pozostáva z ľudí, ktorí si kariéru vojaka zvolili dobrovoľne. Avšak rozporuplne môže byť vnímané, že profesionálni vojaci majú tendenciu brať vojnu proste ako prácu a nepýtajú sa na dôvody, prečo ich vláda niekam poslala nasadzovať životy. Rímska ríša, Britské impérium, ale aj súčasné Spojené štáty americké sa na vrchole moci vyznačovali profesionálnymi armádami, ktoré sú veľmi vhodné ako nástroj veľmocenskej, či imperiálnej politiky. Odvedenec sa oproti profesionálovi môže viac vypytovať na zmysluplnosť daného konfliktu a masová občianska armáda sa preto ťažšie používa ako ad hoc nástroj veľmocenských hier politikov.
Na druhej strane, v informačnej ére, kedy bojisku dominujú nákladné technológie, môže byť masová armáda odvedencov, akú poznáme z priemyselného veku, nevýhodou kvôli nepriaznivému pomeru medzi vynaloženými prostriedkami a koncovým efektom. Lenže na obsadenie, či udržanie územia, vždy bude potrebná pechota (tak ako už pred stáročiami) a keď je krajina napadnutá, mobilizácia odvedencov nemusí byť márna. Návrh palkovcov na zavedenie dobrovoľnej vojenskej služby tak môže skombinovať určité výhody oboch modelov. Len si pri praktickom prevedení treba dať pozor, aby nedošlo ku kombinácii nevýhod oboch.