Voľby v Poľsku- Zázrak na Visle
Parlamentné a tesne nato i prezidentské voľby v Poľsku sú veľkou nádejou pre dnešnú postdemokratickú a postkresťanskú Európu. Program Lecha Kaczynskeho je splnením sna každého poctivého konzervatívca, minimálne v kultúrno-etických a zahraničnopolitických otázkach. Samozrejme, bruselské politbyro a liberálna ľavica po celej Európe už stihli vyjadriť nad výsledkami poľských volieb rozčarovanie.
Nádej prichádza zo severu
Víťazná strana Právo a spravodlivosť je v kontexte hodnotovo vyprázdnenej európskej politiky zaujímavým zjavom. Hoci v ekonomike je táto strana naľavo napríklad od nášho KDH (PiS odmieta rovnú daň, školné i privatizáciu štátnych monopolov), v hodnotových a zahraničnopolitických otázkach má správny inštinkt.
Aké sú ciele strany bratov Kaczynských? Právo a spravodlivosť je predovšetkým veľkou nádejou pre morálnu obrodu Poľska. Predchádzajúca ľavicová vláda, namočila krajinu do žumpy korupcie, ktorá presiahla už aj hranice Poľska a jej špina namočila dokonca aj českú sociálnu demokraciu. Lech Kaczynski prisľúbil tiež vykorenenie bývalých komunistov, ktorí sú hlavnou príčinou i nositeľom korupcie a klientelizmu v celej stredovýchodnej Európe.
Cieľu vykoreniť korupciu by však výdatne pomohlo zoštíhlenie poľského štátu, privatizácia a reformy v ekonomike. Niečo by sa malo robiť aj s robustným poľským poľnohospodárstvom a druhou najvyššou nezamestnanosťou v EÚ po nových spolkových krajinách NSR. Bez nevyhnutných hospodárskych reforiem je pravdepodobné, že niektorí predstavitelia PiS sami napokon korupcii podľahnú.
Kaczynski sa tiež zasadzuje za znovuzavedenie trestu smrti pri mimoriadne brutálnych trestných činoch. V tomto zrejme neuspeje. Dnešné európske právne systémy sú otrávené ľavicovo-liberálnou ideológiou, podľa ktorej sú páchatelia trestných činov akýmisi obeťami „buržoáznej spoločnosti“. Tento trend sa premieta najmä do smiešne nízkych trestných sadzieb a poburujúcich rozsudkov. Trest smrti je v prípade najťažších trestných činov skutočne opodstatnený a morálne ospravedlniteľný.
Na Slovensku túto tému konzervatívci ľahostajne prenechali boľševikovi Ficovi zrejme z dôvodu odporu pápeža Jána Pavla II. k absolútnemu trestu. Faktom ale je, že trest smrti nebol pápežom odmietnutý „ex cathedra“, takže nejde o oficiálny postoj katolíckej cirkvi.
Protiváha voči liberálnej ľavici, Nemecku i Rusku
Kaczynski bude silnou zárukou aj proti snahám legalizovať potraty alebo udeľovať výsady sodomitom. Už ako starosta Varšavy dvakrát po sebe zabránil exhibicionistickým pochodom úchylných osôb ulicami mesta.
V zahranično-politických otázkach je Kaczynski nositeľom poľskej národnej minulosti. Sympatická je opatrnosť voči Rusku i Nemecku. Nedávny príklad dohody o baltickom ropovode, ktorý obišiel Poľsko, opäť oživil reminiscencie na pakt Molotov-Ribbentrop. Príliš dobré vzťahy Nemecka s Ruskom by mali pozorne sledovať aj ďalšie stredoeurópske národy. Ruská zahraničná politika, na rozdiel od tej európskej, nie je naivná. Moskva si veľmi dobre uvedomuje európsku hodnotovú vyprázdnenosť, ktorú cieľavedome využíva na postupnú finlandizáciu celého kontinentu. Tu je samozrejme stredná Európa, ktorá si studené objatie ruského medveďa dobre pamätá, prekážkou. Práve Kaczynskeho cieľavedomá orientácia na Washington môže viesť k zmareniu ruských snáh.
Tu je zaujímavé, že Kaczynského zahraničnopolitické názory sú v Poľsku zrejme pociťované ako vec konsenzu. Keď Nicolas Sarkozy navrhol, aby sa spolu s Nemeckom a Francúzskom do čela európskej integrácie postavilo aj Británia, Španielsko, Taliansko a Poľsko, Kaczynského protikandidát Donald Tusk to rezolútne odmietol s tým, že viac ako na Paríž by sa chcel orientovať na Londýn. Pre znalcov histórie: podobný návrh, s akým prišiel Sarkozy, tu už raz bol. V predvečer druhej svetovej vojny Hitler Angličanom a Francúzom navrhol, aby sa spolu s Nemeckom a Talianskom postavili na čelo celého kontinentu a spravovali ho spoločne.
Čo má spoločné Brežnev a EK?
Zdá sa, že na pôde Európskej komisie sa opäť oživuje stará brežnevovská doktrína o obmedzenej suverenite. Hovorca EK reagoval na výsledky prezidentských volieb slovami: „Budeme veľmi pozorne sledovať situáciu v Poľsku“. Je to veľmi zaujímavé vyjadrenie. Nikým nevolení členovia Európskej komisie chcú robiť dozorcu demokraticky zvolenej hlave suverénneho štátu?! A čo keď poľský prezident nebude poslúchať rovnako, ako neposlúcha ten český? Pošlú ho do kúta?
Podobnú chuť robiť Poľsku dozorcu má aj vplyvný predák socialistickej frakcie v EP, Martin Schultz. Vyhlásil, že Kaczynski je „v skúšobnej lehote“ a dodal, že dúfa, že tento muž bude iným prezidentom, než bol kandidátom. Inými slovami, vyzýva poľského prezidenta k neplneniu predvolebných sľubov! U Schultza takéto vyjadrenia neprekvapujú. Pred pár rokmi agilný nemecký europoslanec zaútočil na Silvia Berlusconiho a ten ho následne prirovnal k dozorcovi koncentračného tábora. Keďže Schultz má neutíchajúce nutkanie niekoho dozorovať, zdá sa, že Berlusconiho prirovnanie sedí.
Že „ľudia sú v pohotovosti“, vyhlásil aj britský europoslanec Chris Davies, zvolený za liberálnych demokratov (to je tá strana naľavo od Labour Party). Zároveň vyjadril želanie, že „poľský prezident sa nebude usilovať spochybniť niektoré zo základných princípov a hodnôt EÚ“ . Čo pod hodnotami EÚ myslí, už Davies nešpecifikoval.
Predstavitelia Únie sú Kaczynského zvolením právom znepokojení. Očividne to nebude žiadny Dzurinda. Pôjde zrejme o prezidenta, ktorý bude viac dbať na záujmy vlastnej krajiny, než na dominantnú ideológiu europeizmu. Poľsko bude pod vedením strany Právo a spravodlivosť pravdepodobne blokovať pokusy o ďalšiu unifikáciu Európy. Pri takejto vláde vo Varšave nebude žiadna euroústava ani žiadna spoločná zahraničná politika. Neisté je aj pristúpenie Poľska k euru.
Tieto skutočnosti samozrejme viedli k hysterickým výrokom európskej liberálnej ľavice na adresu volieb, ku ktorým sa pripojil aj náš denník SME spolu s Michalom Havranom mladším, ktorý na stránkach Domina hovoril o „pravicovom prevrate v Poľsku“ . Nemecký denník Frankfurter Rundschau zase hovoril o „zlej správe pre celú Európu“ . Myslím, že väčšine Európanov sú výsledky poľských volieb ľahostajné, nech by dopadli akokoľvek. Zármutkom boli však najmä pre rôznych Európanov z povolania a spriaznených intelektuálov, ktorých EÚ živí.
Inšpirácia pre Slovensko?
K príkladu Poľska v minulosti vzhliadalo hneď niekoľko slovenských politikov i učencov. No naša krajina je príliš poznačená reformáciou a vlastnou malosťou, než aby nasledovala príklad tohto odvážneho a veľkolepého národa s neobyčajnou minulosťou. Slováci sú hodnotovo niekde na pomedzí medzi husitskými Čechmi a katolíckymi Poliakmi.
Z tejto pozície by mohlo vychádzať aj naše KDH, zvlášť ak chce nahradiť SDKÚ v roli lídra slovenskej pravice. Čakajú nás parlamentné voľby a možno by nebolo od veci odkopírovať čo to z ekonomického programu českej ODS a z hodnotového programu PiS. A to všetko okoreniť zdravou dávkou euroskepticizmu.
Pre takéto KDH, ktoré by jasne vyzvalo Smer, by sa dokázala oduševniť aj tá „nová generácia novinárov“ , o ktorej hovoril na nedávnom sneme hnutia aj Vladimír Palko. Určite viac ako pre KDH, ktoré sa chce vydať cestou českej KDÚ-ČSL a spolupracovať so socialistami. Hoci tu ide opäť skôr o tézu, ktorú neodôvodnene podsúva verejnosti denník SME a ktorá vyhovuje najmä SDKÚ...
Európa je dnes v kríze ekonomickej i hodnotovej a obe tieto záležitosti sú do istej miery prepojené. Pápež Ján Pavol II. chcel, aby duchovná obnova Európy vychádzala práve z Poľska. V širšom zmysle dominuje téma obnovy európskej vetvy západnej civilizácie, ktorá by mala vychádzať zo strednej Európy, mnohým politologickým debatám.
Trojspolok PiS – KDH - ODS by tomu mohol napomôcť, aj keď odlišnosti medzi týmito stranami existujú. To by však po volebnom „zázraku na Visle“, musel nasledovať ešte obdobný „zázrak na Vltave“ a z dnešného hľadiska veľmi nepravdepodobný „zázrak na Dunaji“.
Lukáš Krivošík
www.prave-spektrum.sk