Jan Hus, Cyril s Metodom aneb Čítať Bibliu má zmysel
Včera sme si na Slovensku pripomenuli sviatok vierozvestov Cyrila a Metoda. Naši českí susedia si zase dnes pripomínajú výročie upálenia reformátora Jana Husa. (psáno 6. 7. 2009) Obe udalosti spája jeden motív. A to snaha preložiť Božie slovo do národných jazykov a dostať ho tak medzi čo najviac ľudí.
„Kniha kníh“
Na Cyrila s Metodom spomíname, lebo našim slovanským predkom dali v 9. storočí písmo, zmapovali ich gramatiku a preložili do staroslovienčiny Bibliu. Jan Hus bol zase významnou postavou reformácie, ktorá okrem iného žiadala, aby Božie slovo bolo dostupné širokým masám a v národných jazykoch. Nie nadarmo je Biblia označovaná aj ako „kniha kníh“. Jej obsah formoval západnú civilizáciu i predstavivosť miliónov ľudí po celom svete. Pre mnohých je dodnes návodom na morálny život, pre ďalších zase zdrojom duchovnej útechy. No intenzívne ju skúmajú aj vedci. Zaznamenáva totiž najstaršie dejiny židovského národa a celého Blízkeho východu.
Bez aspoň povrchnej znalosti biblických príbehov nie je možné dešifrovať veľkú časť starého výtvarného umenia. Ak stojíte napríklad pred maľbou, na ktorej je zobrazené klaňanie sa troch kráľov, dielo vám nič nepovie, ak ste nikdy nepočuli o Ježišovi, okolnostiach jeho narodenia a troch mudrcoch z Východu, ktorí mu prišli vzdať úctu. Sväté písmo je zrejme najrozšírenejšou, najpredávanejšou i najrozdávanejšou knihou v dejinách. V krátkej slovenskej sci-fi poviedke BibliaTM od Petra Boora a Michala Brennera si dvaja cestovatelia v čase dokonca zabezpečia u Ježiša autorské práva k Božiemu slovu vďaka čomu rozprávkovo zbohatnú...
Biblia je významná aj tým, že v priebehu dejín urýchľovala šírenie gramotnosti. Napríklad Husom inšpirovaní „moravští bratři“ začali v roku 1735 pôsobiť medzi severoamerickými indiánmi z kmeňa Čerokézov. Až do príchodu misionárov boli negramotní, no už o pár rokov vedeli tri štvrtiny domorodcov čítať a písať. O tom bola aj misia Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu, no títo dvaja vierozvestovia majú aj svojich moderných nasledovníkov.
V roku 1942 misionár William Cameron Townsend založil tzv. Wycliffovu spoločnosť prekladateľov Biblie. Cieľom tejto medzinárodnej organizácie, ktorá od roku 2000 pôsobí aj na Slovensku, je mapovať menšinové kmeňové jazyky v geograficky odľahlých častiach sveta a prekladať do nich Sväté písmo. Napĺňajú tým Ježišov príkaz, aby bolo evanjelium hlásané všetkým národom, no ich činnosť má aj ďalšie efekty: zachraňujú jazyky, ktoré nemajú žiadnu písanú kultúru, hovorí nimi iba hŕstka ľudí a v priebehu pár generácií by vymizli. Učia tiež príslušníkov domorodých kmeňových spoločenstiev čítať a písať.
Ako Božie slovo mení ľudí i národy
Pred rokom denník SME zverejnil rozhovor s filozofom Egonom Gálom , ktorý povedal, že: „Pravidlá života dnes nemožno nájsť v Biblii.“ Je to dobrá otázka. Má kniha, napísaná pred tisícročiami, ešte nejakú výpovednú hodnotu pre súčasnosť? Príliš veľa svedectiev ľudí, ktorým čítanie Biblie zmenilo život, dokazuje, že má. Napríklad jeden pouličný zlodej raz ukradol človeku na ulici tašku, v ktorej mal okrem iného malé vydanie Nového zákona. Zlodej sa samozrejme s čítaním knihy neobťažoval. Tenké stránky odtrhával a šúľal si z nich cigarety. Až mu raz náhodou oko spočinulo na jednom biblickom citáte, ktorý sa ho dotkol. Cigaretu dofajčil, ale citát mu neprestával vŕtať v hlave, až sa napokon obrátil a úplne zmenil svoj život.
Zaujímavý je tiež jeden príbeh zo severoírskeho Belfastu. Keď tam v 19. storočí došlo k veľkému prebudeniu, miestne lodenice zaregistrovali zaujímavý jav. Zamestnanci začali sami od seba hromadne vracať veci, ktoré počas rokov z práce ukradli. Tých vecí bolo toľko, že majiteľ postavil špeciálnu halu, kde sa zbierali. Keď sa však hala zaplnila a ľudia stále vracali nakradnuté náradie i materiál, majiteľ im povedal, že ak ešte niekto chce niečo vrátiť, nech si to radšej nechá, lebo to už nemá kde skladovať.
Bolo by zaujímavé sledovať takéto obrátenie v slovenskej politike. Predstavme si našich politikov ako činia skutočné pokánie a hromadne vracajú všetko, čo za tie roky nakradli. Keby niečo také nastalo, za pár rokov tu máme vybudované druhé Švajčiarsko. Alebo si predstavme verejných činiteľov, ktorí roky živili závisť a šírili etnickú i triednu nenávisť ako pod vplyvom Božieho slova hlásajú lásku k blížnemu...
Ako čítať Bibliu?
Sväté písmo sa nedá čítať ako román. Nevydáva svoje posolstvo ľahko a polopatisticky ako Harry Potter, či Dan Brown. Čítanie Biblie je dialógom, pričom človek často musí zápasiť s tým, čo sa z nej dozvie. Mnohé veci sú symbolické, kým iné nás zase stavajú pred veľmi konkrétne požiadavky. Text Svätého písma nie je rovnorodý a rôzne biblické knihy zdôrazňujú rôzne aspekty duchovného života. Existuje názor, že najmä Starý zákon je mimoriadne brutálny. Avšak Philip Yancey v knižke Bible, kterou četl Ježíš, hovorí, že len realisticky zobrazuje svet, aký bol, je a vždy bude.
V Biblii sa nájdu brutálne vraždy, činy zákernej zrady aj príbehy neobyčajného hrdinstva a oddanosti. Láska i vášeň sa tu nachádzajú vedľa viery i pochybností. Odpadlíctvo tu sprevádza nádej i svetská sláva. Kniha Jób je o spravodlivom mužovi, ktorého stíha jedna katastrofa za druhou, Žalmy zase učia veriaceho ako sa správne modliť. Kniha Kazateľ sa prihovára človeku, unavenému z nadbytku, ktorému po ochutnaní všetkých svetských slastí chýba zmysel života. Proroci zase ukazujú dejiny z Božej perspektívy a hovoria, že v časoch najhoršej nespravodlivosti už Boh tasí meč svojej pomsty. No a napokon je tu Nový zákon a vykupiteľský príbeh Ježiša Krista...
Pravidelné čítanie Biblie je spolu s modlitbou a cirkevným spoločenstvom spôsobom ako rozvíjať svoju vieru. Niektorí postupujú tak, že si každý deň prečítajú jednu kapitolu zo Starého a jednu z Nového zákonu. Iný si najskôr prečítajú Nový zákon a potom idú na Starý. Ďalší uprednostňujú náhodné listovanie alebo čítanie obľúbených pasáží. Najlepšie je, že Biblia obsahuje nekonečné množstvo kontextov a preto je iná pri každom prečítaní. A aj keby nebola inšpirovaná Bohom, popasovať sa s ňou je určite výzva.
Súvisiaci odkaz:
Kto je BOH?
www.aktuality.sk