Ako sexuálna energia poháňa civilizáciu
Asi žiadne prikázanie tradičnej morálky nevyvoláva v ľuďoch takú nevôľu ako požiadavka sexuálnej zdržanlivosti a prísnej monogamie, obmedzujúca pohlavný styk výhradne na manželstvo. Vedecký výskum však poukazuje nato, že sexuálne tabu neboli zavedené len tak, pre nič za nič.
Od Freuda k Unwinovi
Na konci 20. rokov minulého storočia sa britský antropológ Joseph Daniel Unwin rozhodol dokázať, že manželstvo je prekonanou a škodlivou spoločenskou inštitúciou. Tento učenec bol ovplyvnený celým radom súdobých psychiatrov (vrátane Sigmunda Freuda), ktorí naznačovali, že ľudstvo sa zbaví neuróz, ak oslobodí svoje pudy od obmedzujúcich zábran tradičnej morálky. V roku 1934, po siedmych rokoch výskumov, ktoré zahŕňali analýzu sexuálnych zvyklostí 86 historických civilizácií a kultúr, bol Unwin donútený prehodnotiť svoju pôvodnú tézu. Taktiež dal pôvodným freudovským názorom opačné znamienko. V diele Sex and Culture (Sex a kultúra) došiel k záverom, ktoré by sa dali zhrnúť do nasledujúcich troch bodov:
1.) Kultúry, vyznávajúce ideál voľnej lásky a ponechávajúce svojim členom sexuálnu slobodu, ustrnuli vo svojom vývoji na úrovni kmeňových spoločenstiev a ďalej sa nerozvíjajú.
2.) Kultúry, ktorých spoločenské normy uzatvárajú sexualitu do mantinelov monogamného manželstva, akoby vytvárali „expanzívnu energiu“, prispievajúcu k vzniku, rastu a pretrvaniu civilizácie. Takéto spoločnosti zrazu začínajú budovať veľké náboženské i svetské stavby, vytvárajú prepracované myšlienkové systémy, uskutočňujú nové objavy a expandujú kultúrne, ekonomicky i vojensky.
3.) Kultúry, ktoré uznávali obmedzujúcu sexuálnu morálku, no časom u nich v tomto smere došlo k uvoľneniu mravov, buď civilizačne stagnujú, alebo degenerujú, pričom v priebehu dvoch - troch generácií si ich spravidla podmania národy vyznávajúce prísnu monogamiu a patriarchálny princíp.
Tieto závery potvrdzujú výskumy takých svetových kultúr ako boli Sumeri, Babylončania, Gréci, či Rimania. Unwinova knižka sa nedá zohnať ľahko. Podobné názory totiž nezapadajú dobre do sveta ovládaného politickou korektnosťou, militantnými feministkami a rodovými štúdiami. Žijeme vo svete, v ktorom si väčšina ľudí spája sexuálnu zdržanlivosť s tmárskou minulosťou, kým svetlé zajtrajšky majú patriť „uvoľneným mravom“. Čo Unwin píše, však dáva zmysel, navyše k svojim výsledkom pristupuje nezaujato a hodnotovo neutrálne. Inak povedané, otázka vzťahu medzi sexuálnymi pravidlami a civilizáciou sa dá vedecky skúmať bez ohľadu nato, či človek vo vlastnom súkromnom živote preferuje promiskuitu alebo partnerskú vernosť.
Sex a spoločenská energia
Sexuálny pud sa dá prirovnať k atómovej energii. Aj tou možno za istých okolností mestá poháňať elektrikou, kým za iných ich zrovnať so zemou. Má teda Unwin pravdu, ak tvrdí, že civilizácia je vlastne nezamýšľaným vedľajším dôsledkom potláčanej sexuality? Človek i zvieratá disponujú inštinktami ako je potreba rozmnožovať sa, pud sebazáchovy, ale aj potreba spať, piť, či jesť. Zvieratá, keďže nedisponujú rozumom, konajú pudovo: keď sa im chce spať, tak spia, keď sa im chce jesť, snažia sa niečo si uloviť alebo nájsť. Naproti tomu, ľudia môžu potlačiť nutnosť okamžite uspokojiť pud v prospech niečoho, čo ich rozum považuje za dôležitejšie. Môžu napríklad prekonať pud sebazáchovy obetovaním sa za iných alebo dokonca za nejakú abstraktnú „vyššiu vec“. Pobožný človek môže kvôli viere držať pôst, kým ďalší prekoná potrebu jesť kvôli diéte...
Keby sme nekládli žiadne obmedzenia na svoje fyziologické potreby, ku ktorých uspokojeniu nás zvádzajú inštinkty, asi by sme sa neodlišovali veľmi od zvierat. Spoločnosť, ktorá by bola vybudovaná iba okolo samoúčelného oddávania sa sexu, pitiu, jedlu a spánku, by zákonite zostala na veľmi primitívnej úrovni, blízkej našim zvieracím predkom. Ako píše Unwin s dôrazom na pohlavný pud: „Kultúry, ktoré dopustili sexuálnu slobodu, sa nevyznačovali vysokou úrovňou spoločenskej energie. Ich energia je spotrebovaná uspokojovaním telesných potrieb. Nezaoberajú sa vo veľkom otázkami fyzického sveta, ani sa nezaujímajú o metafyzické otázky, týkajúce sa života a jeho zmyslu.“
Freud tvrdil, že s pudom prichádza aj energia na jeho uskutočnenie. Ľudia však na rozdiel od zvierat dokážu odložiť samotnú realizáciu pudu a namieriť energiu, ktorú majú k dispozícii, na iné ciele. Keďže pohlavný pud je mimoriadne silný, ak sa podviaže spoločenskými pravidlami, možno ním poháňať sledovanie iných cieľov, než len sexuálnych. Unwin hovorí o tzv. absolútnej monogamii založenej na dvoch morálnych obmedzeniach, ktoré redukujú sexuálne príležitosti: monogamnom manželstve a predmanželskej čistote. Samozrejme, netreba zdôrazňovať, že popri odmietaní predmanželského sexu tento koncept zahŕňa aj manželskú vernosť a odmietnutie nevery. Takáto sexuálna morálka obmedzuje možnosť okamžitého uspokojenia pohlavného pudu a núti ľudí orientovať svoju energiu na iné ciele. Ak sa teda nejaká kmeňová spoločnosť rozhodne zredukovať pre svojich členov príležitosti na sex tým, že na seba uvalí nejaké obmedzujúce sexuálne pravidlá, veľmi rýchlo začne všestranne expandovať a rozvíjať sa.
Stále ten istý kolobeh
Zdá sa, že to, čo nazývame civilizáciou, stojí na obetovaní uspokojenia vnútorných túžob. O skúmaných kultúrach Unwin píše: „Na začiatku zdieľala každá spoločnosť vo vzťahu k sexuálnej regulácii tie isté myšlienky. Potom sa odohrali tie isté zápasy, s tými istými stanoviskami, boli uskutočnené tie isté zmeny a vyvstali z nich zakaždým rovnaké výsledky. Každá z tých spoločností najskôr zredukovala množstvo sexuálnych príležitostí a následne vo veľkom prekvitala. Potom zase rozšírila sexuálne príležitosti a jej energia sa zmenšila, až sa napokon vyparila. Výraznou črtou celého toho príbehu je jeho ťaživá monotónnosť.“
Niekto by Unwinovu tézu mohol spochybniť poukázaním na sexuálne prudérny moslimský svet, ktorý dnes po všetkých stránkach zaostáva za hedonistickým Západom. Tu si však treba uvedomiť dve skutočnosti: 1.) Západná civilizácia si udržiavala obmedzujúcu sexuálnu morálku až do 60. rokov 20. storočia, kedy došlo k tzv. sexuálnej revolúcii. Rozkladný trend je teda vecou posledných štyridsiatich rokov. 2.) Islam síce mimomanželský pohlavný styk potláča, ale za istých okolností akceptuje polygamiu. Len z polovice tak spĺňa Unwinovo kritérium absolútnej monogamie. Na moslimskom svete je však z tohto hľadiska zaujímavé, že množstvo nezamestnaných mladých mužov, ktorí si v dôsledku nedostatku ekonomických príležitostí nemôžu založiť rodinu, prepadáva ideológii radikálneho islamizmu, aj s jeho víziou posmrtného života ako hromadnej sexuálnej orgie.
Spoločenskí vedci už dlho uvažujú, že to, čo nazývame civilizácia, v nejakom zmysle súvisí predovšetkým s inštitútmi súkromného vlastníctva, rodiny založenej na monogamnom manželstve a systémom vymožiteľných zmluvných záväzkov. Obmedzenia, ktoré na nás uvaľujú, nenesieme vždy ľahko. Človek sa však nestane voľnejší tým, že súkromné vlastníctvo nahradí spoločným, manželstvo vymení za voľnú lásku a rodinu za výchovu v nejakom kolektíve. Negatívnym dôkazom môže byť aj istá skupina obyvateľstva žijúca medzi nami, ktorá vlastníctvo nerešpektuje, dohody neplní, nedrží sa často ani tých najzákladnejších sexuálnych tabu a výsledkom je, že ich životná úroveň zostáva na veľmi „živočíšnom“ stupni.
www.aktuality.sk