Výročie ruského blitzkriegu proti Gruzínsku
Rok po bleskovej vojne medzi Ruskom a Gruzínskom je situácia na Kaukaze stále napätá. Moskovské imperiálne ambície však netreba preceňovať. Krajine spôsobuje problémy nielen hospodárska kríza, ale aj demografický úpadok a mnohé ďalšie dlhoročné neriešené spoločenské problémy.
Rusko má legitímne národné záujmy, ale...
Sympatie voči Rusku nie sú len výsadou tých, ktorým sa cnie za mrazivými objatiami mohutného slovanského dubiska. Prejavujú ich aj inak rozumní ľudia ako Ján Čarnogurský alebo Václav Klaus. Ich argumentom je, že každá krajina má legitímne národné záujmy. A má ich aj Rusko. Preto ho netreba neustále karhať a udupávať k zemi. Toto tvrdenie samozrejme nikto nespochybňuje. Lenže je nutné zdôrazniť aj iný základný princíp zahraničnej politiky. Totiž, že záujmy žiadnych dvoch krajín (nech sú si navzájom akokoľvek blízke) sa nekryjú stopercentne. Je pravda, že aj Rusi majú právo na zahranično-politické záujmy. No netreba zabúdať, že tie občas môžu kolidovať so záujmami Slovenskej republiky.
Ak nejaký Slovák obhajuje právo Ruska robiť vojenskými prostriedkami „poriadok“ vo svojom susedstve, je to ako keď ovca obhajuje právo vlka na žrádlo. Koniec koncov, je otázne, či by si Moskva dovolila v januári držať v šachu celú Európu prostredníctvom zadržaných dodávok plynu, keby sa pred rokom, pri vojne s Gruzínskom, nestretla s takým slabým odporom medzinárodného spoločenstva. Stredná Európa vždy bola cieľom ruských imperiálnych ambícií a družné reči o všeslovanskej vzájomnosti sa tu využívali len na zakrytie vypočítavých záujmov.
V akom stave je rok po vojne Gruzínsko? Moskva síce uznala Abcházsko a Južné Osetsko ako nezávislé štáty, no nasledovali ju len Nikaragua a vláda hnutia Hamas z pásma Gazy. Americký viceprezident Joe Biden síce Gruzínsko navštívil v júli, no išlo viac menej o gesto solidarity, keďže v rovnakom čase sa Barack Obama stretol s ruskou politickou špičkou. Gruzínsko posilňuje svoje obranné kapacity a do budúceho roka chce počet príslušníkov ozbrojených síl ďalej navýšiť. Prijatie do NATO je otázne, keďže krajina má na svojom území ruských vojakov. Navyše, za Saakašviliho sa nikomu na Západe život nasadzovať nechce. Dôvod je ten, že v tejto tragikomédii nie je jednoznačne kladnou postavou. Mal totiž svoj vlastný podiel viny na rozpútaní konfliktu. Keby sa však oblasť podarilo upokojiť, Gruzínsko by vzhľadom na prírodné krásy a historické pamiatky nepochybne mohlo rozsiahlym spôsobom profitovať z turistického ruchu.
Prezident, ktorý musí dokazovať, že rozhoduje sám
Zaujímavú rolu pri prvom výročí konfliktu na Kaukaze hrá ruský prezident Dmitrij Medvedev. Ten v rozhovore pre televíziu NTV považoval za nutné zdôrazniť, že všetky, ale naozaj všetky rozhodnutia, týkajúce sa vojny s Gruzínskom, urobil sám a radil sa „len s ministrom obrany“. Inými slovami, Medvedev, ktorý sa dodnes nezbavil imidžu Putinovej bábky, potrebuje svet i vlastné obyvateľstvo presvedčiť, že je dostatočný „tvrďas“ nato, aby trebárs aj zahájil vojnový konflikt. Ťažko mu však tú pózu uveriť, keď si človek pozerá akčné fotografie Terminátora Putina zo sibírskej dovolenky: Putin s udicou, Putin zbiera drevo, Putin zapaľuje oheň, Putin behá po skalách, Putin jazdí na koni s obnaženou hruďou, Putin pláva v rozbúrenej rieke... Náš premiér sa od toho ruského ešte má čo učiť, pokiaľ ide o oblbovanie ľudí imidžom komixového supermana.
Ruský človek sa z mužnej sily svojho premiéra nenaje, rovnako sa však nenaje ani zo zahranično-politických úspechov, či vojenských dobrodružstiev krajiny. Hoci na druhej strane, Putin si zajedol s miestnym pastierom a malému sibírskemu chlapcovi daroval svoje hodinky – to všetko samozrejme pred objektívmi kamier. Obyvateľstvo Ruskej federácie zatiaľ gniavi hospodárska kríza, ktorú zhoršujú štátne zásahy do tej časti ekonomiky, ktorú vláda považuje za „strategickú“. Vzhľadom na korupciu, klientelizmus, nepredvídateľnosť súdneho systému a slabú ochranu vlastníckych práv nie je Rusko práve rajom zahraničných investorov. Navyše, byrokratické obmedzenia sťažujú potenciálnym domácim malým podnikateľom založenie biznisu. A postaviť ekonomiku len na kolísavých svetových cenách surovín, sa v krízových časoch ukázalo ako neveľmi prezieravé.
Na druhej strane, omnoho vážnejšia ako hospodárska kríza, je kríza demografická. Táto tabuľka snáď ani nepotrebuje komentár. Kombinácia alkoholizmu, srdcovo-cievnych chorôb, pracovných nehôd, samovrážd a potratov sú zodpovedné za rýchle vymieranie ruského národa. Niekto by mohol tvrdiť, že ide o dôsledok ekonomickej transformácie po roku 1991. No v Rusku boli známky demografického obratu zreteľné už v 60. rokoch minulého storočia. Pokiaľ ide o samovraždy, s číslom 32 na 100 tisíc obyvateľov sú Rusi tretí na svete. Čo sa týka interrupcií, v roku 2004 sa v tejto krajine uskutočnilo 1,4 milióny pôrodov, ale až 1,6 miliónov potratov. Rusi ani nepotrebujú zahraničných nepriateľov ako je Saakašvili. Veľmi efektívne sa likvidujú sami. Vďaka vládnym opatreniam sa síce vymieranie národa spomalilo, no obrat podľa oficiálnych autorít sotva nastane skôr ako v roku 2020.
Prekročí Rusko svoj tieň?
S Ruskou federáciou treba do budúcnosti rátať. Táto krajina má nato, aby bola nielen obávaným, ale aj v pozitívnom zmysle slova rešpektovaným štátom. Vyžadovalo by si to však zmeniť mnohé nezdravé kultúrne vzorce, z ktorých niektoré vytvoril socializmus, kým iné zase stáročia nevoľníckeho feudalizmu. Ale to je už námet na iný článok...
www.aktuality.sk