Patrí krucifix do školy?
Rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorého majú talianske školy odstrániť zo svojich tried krucifixy, je vážnym svedectvom o tom, kam sa náš kontinent dnes uberá. Čo bude nasledovať? Odstránenie kríža zo štátnych vlajok Slovenska a ďalších európskych národov? Demolácia krížov na cintorínoch?
Onedlho začne zavadzať možno aj dvojkríž
Že súkromné alebo cirkevné školy si na stenu môžu vešať symboly, aké len chcú, asi nespochybňuje nikto. Môže byť však kríž zavesený v štátnej škole alebo v budove súdu? Koniec koncov, ide o verejné inštitúcie. Je to neľahká otázka, pretože aj napriek vlažným kresťanským väčšinám, má veľa európskych krajín v takej alebo onakej podobe zakotvenú v ústavách zásadu, že sa ako demokratické štáty neviažu na žiadnu ideológiu alebo náboženstvo. Ak nejaký ateista alebo vyznávač inej viery namietne, že mu náboženský symbol v štátnej inštitúcií vadí, situáciou sa musí zaoberať súd.
Lenže čo potom so štátnymi vlajkami? Napríklad dánsku tvorí biely škandinávsky kríž na červenom pozadí. „Dannebrog“ ako Dáni svoju vlajku nazývajú, je najstarším takýmto symbolom na svete s neprerušenou kontinuitou. Podľa legendy, ktorá je z pochopiteľných príčin historicky sporná, im ju na počiatku 13. storočia zoslal samotný Boh počas jednej bitky v Estónsku. Náboženský symbol ako vyšitý! Lenže moderné Dánsko má podľa sociológov jeden z najvyšších podielov ateistov medzi obyvateľstvom na svete – v medzinárodnom porovnaní sú tretí. Ku cti týmto ľuďom slúži, že zatiaľ nikoho z nich nenapadlo spochybňovať kríž na vlajke vlastnej krajiny.
Pritom niekto by mohol prísť s tým, že sa náboženským symbolom na štátnej vlajke cíti byť ukrátený na svojich právach. A ak by o tom rozhodoval Európsky súd pre ľudské práva, možno by vláda musela kríž nahradiť nejakým politicky korektným symbolom. Napríklad trojuholníkom, lichobežníkom alebo valcom. Len je otázne, či by niekto k takej spotvorenej vlajke ešte cítil lojalitu. Podobne ako Dánsko má kríž na štátnej vlajke aj Fínsko, Island, Nórsko, Švédsko, Švajčiarsko, Grécko, Anglicko a... (aké prekvapenie) Slovensko. Náš dvojkríž sa nachádza nielen na štátnej vlajke a každej slovenskej eurominci, ale napríklad aj v štátnom znaku Maďarska. Symbol má pôvod v Byzancii, pričom podľa niektorých výkladov symbolizuje jeden kríž svetskú a druhý cirkevnú moc v ich nerozlučnej jednote. Iná interpretácia hovorí, že jedno vodorovné rameno predstavuje smrť, kým druhé zmŕtvychvstanie Krista.
Nech je ako chce, kríže na európskych vlajkách sa tam nedostali náhodou. Majú jasný pôvod v kresťanskej tradícií týchto národov. Tradíciou, odovzdávanou z generácie na generáciu sú aj kríže v triedach talianskych škôl. Doteraz veľmi nevadili ani ateistom, či inovercom. Koniec koncov, malý kríž na stene je pasívny symbol. Sám o sebe nevnucuje nič. Ideálne (a liberálne) by samozrejme bolo, keby neexistovali žiadne verejné školy. A v súkromných, či cirkevných vzdelávacích ustanovizniach nech sú steny vyzdobené čímkoľvek, na čom sa prevádzkovatelia so zákazníkmi (rodičia a študenti) dokážu zhodnúť.
Cintoríny, podobný prípad v USA a moslimské modlitebne na školách
Ak nechceme náboženské symboly vo verejnom priestore, čo potom s mestskými cintorínmi? Nekresťan by mohol namietnuť, že ho irituje, aby jeho príbuzní ležali pod zemou, obklopenou náhrobnými kameňmi druhých nebožtíkov v podobe krížov. Veď súdy už riešili onakvejšie spory. Aj Spojené štáty sa dlhodobo zaoberajú žalobami proti tabuliam s desiatimi Božími prikázaniami vedľa historických vládnych budov. Najnovšie sa tam bojuje o kríž v národnom parku, ktorý tam vztýčili na počesť amerických veteránov prvej svetovej vojny. Dlhé roky pomník v tvare kríža nikomu nevadil, čo sa však zmenilo...
Hovorí sa, že príroda nemá rada vákuum. Podobne ani odstránenie symbolov kresťanstva z verejného priestoru nepovedie k akejsi ideovej neutralite štátu. Len sa jedno presvedčenie pozvoľna nahradí iným. Či už nejakou sekulárnou ideológiou alebo odlišným náboženstvom. Čosi podobné zažívame dnes v Európe. Vytláčanie kresťanského dedičstva zo škôl v Taliansku sa odohráva v tej istej dobe ako Nemecko rieši, či zavedie modlitebne pre moslimských žiakov. Opäť to bolo na základe rozhodnutia súdu. Keby justícia rozhodovala konzistentne, že škola buď má byť úplne nábožensky neutrálna alebo by v nej mali mať miesto všetky náboženstvá, potom by sa tento súdny aktivizmus dal ešte pochopiť. Lenže oni tvrdia, že tradičný priestor kresťanstva, ktorý doteraz nikomu nevadil, sa má obmedziť, kým priestor pre netradičnú vieru moslimov sa má zaviesť, či rozšíriť. To je najhoršia možná kombinácia rozsudkov, ktorá povedie akurát k väčšej nenávisti voči prisťahovalcom.
Proti najnovšiemu rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva sa postavila nielen Katolícka cirkev, ktorá má podľa talianskej ústavy v krajine výnimočné postavenie, ale aj vláda v Ríme. Ministerka školstva vyhlásila, že kríž je súčasťou identity talianskeho národa a obhajovať ho znamená brániť vlastnú tradíciu.
Súvisiaci odkaz:
Desatoro v každej triede
http://www.aktuality.sk/