Kresťania verzus ateisti, 1:0
Do slovenských i českých kníhkupectiev zatiaľ dorazila výnimočná knižka Křesťanství a ateismus úplně jinak, ktorú napísal americký autor Dinesh D`Souza. Ide o zdrvujúcu a veľmi presvedčivú kritiku ateistického svetonázoru.
Ateisti by sa radšej mali tejto knižky strániť
D`Souza je zábavný, inteligentný a veľmi pútavý autor. V recenziách aj samotní ateisti priznávajú, že jeho argumenty sa nedajú len tak zhodiť zo stola. Ak si túto knižku kúpi ateista, riskuje, že jeho svetonázor sa navždy otrasie v základoch ako domček z karát. Autor totiž používa racionálne argumenty, aby vyvrátil myšlienkové schémy, v ktorých sú uväznení protivníci kresťanstva. Veľmi často sa napr. tvrdí, že kresťanstvo sa dnes šíri len tam, kde je nevzdelanosť a zaostalosť. Naopak, so zlepšovaním vzdelania a materiálnym bohatnutím sa viera vytráca. Ak by svet tvorila len sekulárna Európa a náboženské prebudenie prežívajúca Afrika, na tomto argumente by možno čosi bolo. Autor však dokazuje, že dnes sa kresťanstvu mimoriadne darí aj v centrách modernizácie.
Spojené štáty americké sú pôvodcami technologických inovácií a stále majú najrozvinutejšiu ekonomiku na svete. Logicky by tam teda malo byť kresťanstvo najslabšie. V skutočnosti sa ťažko hľadá zbožnejšia krajina, keďže 90% Američanov deklaruje vieru v Boha a 40% chodí aspoň raz týždenne na bohoslužby. Naproti tomu, najväčšie americké združenie ateistov má len 2500 členov. V Latinskej Amerike sa zase šíri v posledných rokoch evanjelikálny protestantizmus, ktorý oslovuje najmä doterajších neveriacich, či ľudí nespokojných v Katolíckej cirkvi. Mnohí z týchto konvertitov patria k zámožnejším vrstvám obyvateľstva.
No asi najrýchlejšie sa kresťanstvo šíri v Ázii. Najväčší počet misionárov do cudziny vysielajú Spojené štáty. Na druhom mieste je však Južná Kórea (je ich asi 12 000). Čína sa pri súčasnom tempe konverzií (aj napriek nevôli režimu) stane za pár desaťročí najväčšou kresťanskou krajinou na svete. Ak teda niekto tvrdí, že kresťanstvu zvoní umieračik, tak ignoruje realitu. D`Souza naopak argumentuje, že príklon ku kresťanstvu je reakciou na protirečivosť a nesplnené prísľuby sekularizmu. Jednoducho, viera stále uspokojuje potreby ľudí a dáva im nádej i zmysel života, čo sekularizmus nedokáže. Skoro by sa až dalo povedať, že ateizmus nie je evolučne životaschopný, kým náboženstvo prekvitá, lebo ľuďom umožňuje lepšie sa adaptovať.
Polemika s najvychýrenejšími ateistami
D`Souza polemizuje s výrokmi najvychýrenejších kritikov kresťanstva ako je Richard Dawkins alebo Carl Sagan. Hovorí napr., že kresťanstvo vytvorilo západnú civilizáciu a je pôvodcom mnohých hodnôt, ktoré dnes považujeme za dôležité a samozrejmé. Hoci názory na to, čo je zlé a dobré sa v rôznych kultúrach, či náboženstvách prelínajú a určite existuje spoločný menovateľ, kresťanstvo sa od našej histórie nedá odmyslieť. Dokumentuje to porovnanie so starými Grékmi a Rimanmi. Aj keď nás s nimi mnohé spája, určite by sme sa nehlásili k takým javom ako je pederastia, hádzanie novorodencov zo skál, vraždenie v aréne alebo otroctvo. – V antike išlo o prirodzené veci, ktoré nevymizli samé od seba. Na ich vykorenení malo zásluhu práve kresťanstvo. Môžu morálne hodnoty, ktoré prinieslo náboženstvo, pretrvať aj bez ich výslovného naviazania na Boha? D`Souza tvrdí, že len ťažko. Ak sa odstráni kresťanský podklad západných sekulárnych hodnôt, pominú postupne aj hodnoty samotné.
Mnohých čitateľov asi najviac zaujmú kapitoly o vzťahu náboženskej viery a vedy. Podľa autora si neodporujú. Navyše, D`Souza podrobne opisuje, ako sa v 13. a 14. storočí systematická veda vyvinula práve vďaka kresťanstvu. Na rozdiel od predstáv starovekých národov, táto viera počíta so Stvoriteľom, ktorý je oddelený od svojho Stvorenia, teda prírody. Kresťania veria, že tento Stvoriteľ je racionálny a tým pádom musel rozumovo poznateľnými zákonmi obdarovať aj vesmír. Autor dokumentuje, že medzi špičkovými vedcami bolo obrovské množstvo hlboko veriacich ľudí (Kopernik, Kepler, Descartes, Newton, Faraday, Kelvin, Ampére, Pasteur, Planck, Maxwell, Mendel...). Odporcovia kresťanstva však argumentujú procesom s Galileom a upálením Giordana Bruna (ten však nebol popravený za svoje vedecké názory, ale pre teologickú herézu).
D`Souza podrobne líči proces s Galileom a celý prípad v jeho podaní vyznieva v úplne inom svetle. Opiera sa výlučne o zistenia renomovaných súčasných historikov, ktorých výskum zrevidoval zakorenené predstavy o „temnom stredoveku“. Keď nepriatelia kresťanstva poukazujú na Galilea a Bruna (iné príklady Cirkvou prenasledovaných vedcov asi nepoznajú) zabúdajú, koľko vedcov trpelo v dejinách kvôli ateizmu. Od Antoina Lavoisiera, otca modernej chémie, ktorého popravili francúzski revolucionári, až po vedcov, ktorí za svoje postoje a objavy trpeli počas éry nacizmu a komunizmu (u nás napr. Anton Neuwirth).
Koľko ľudí zabil ateizmus?
Autor sa zaoberá aj večnými témami kritikov kresťanstva: križiackymi výpravami a inkvizíciou. Počty ich obetí porovnáva s počtami obetí ateistických ideológii národného socializmu a komunizmu v 20. storočí. Podľa odhadov moderných historikov, obetí inkvizície za 350 rokov jej fungovania bolo 2 až 4 tisíc. Obetí ateistického komunizmu bolo 70 až 100 miliónov! D`Souza pripomína, že čelní predstavitelia ateizmu ako Dawkins, radi špekulujú nad psychologickými pohnútkami veriacich. On hľadá skryté motivácie za nevierou. Kladie si otázku, či vzbura niektorých ľudí voči Bohu nie je snahou umlčať káravý hlas svedomia v ich vnútri. Ak človek cíti, že pácha zlo a Boh toto zlo nielen vidí, ale aj odplatí, nie je hlásanie tézy, že Boh neexistuje, spôsobom ako umlčať strach, či výčitky?
Na vyše 260 stranách ponúka D`Souza obrovské množstvo zaujímavých faktov, ktoré sa nedajú na tomto mieste reprodukovať. Kresťanskému čitateľovi môže táto knižka dodať argumenty do debát s agresívnymi ateistami. Ateistický čitateľ si na konfrontácií s týmito argumentmi môže zase vycibriť silu vlastného svetonázoru.
www.aktuality.sk