Antikatolický "prezident" EU Herman Van Rompuy
Niet udalosti, ktorá by lepšie vyjadrovala ducha postlisabonskej EÚ, ako je voľba Hermana Van Rompuyho za prezidenta EÚ.
Najprv spôsob voľby. I na Slovensku ostali tisíce ľudí zarazených. Máme prezidenta ? Akého? Nuž, o zriadení funkcie sa hovorí v Lisabonskej zmluve, proti ktorej hlasovali v slovenskom parlamente iba piati poslanci. Tisíce ľudí si uvedomili, že udalosti bežia úplne mimo nich a mimo celej našej krajiny. Bol napísaný pred voľbou o nej čo len jeden komentár v novinách? Nie. Prebehla v politike nejaká diskusia, koho by malo podporiť Slovensko? Nič také. Všetko to bolo mimo nás a ďaleko od nás. A vážení občania, zvykajte si. Takto to bude aj v budúcnosti. A že to tak bude, sa rozhodlo v apríli minulého roku v hlasovaní o Lisabone.
Avšak viac ako spôsob voľby ma fascinuje samotný nový prezident. Lídri EÚ sa jednoducho trafili. Nikto nereprezentuje po stránke duchovnej Európu lepšie ako Van Rompuy. Európa sa vzďaľuje od svojich pôvodných hodnôt, ktoré ju urobili veľkou, rýchlosťou, ktorá sa rovná rýchlosti, s akou sa zbavujú západoeurópske kresťanskodemokratické strany svojho kresťanských postojov. To je zákon takmer fyzikálny.
Jednou takou stranou sú belgickí flámski kresťanskí demokrati. Vráťme sa do roku 1990. V Belgicku vládne vláda premiéra Wilfrieda Martensa, ktorý je práve z tejto strany. Do parlamentu predkladajú socialisti a liberáli zákon o drastickej liberalizácii potratov. Kresťanskí demokrati majú dve možnosti. Prvá je ísť do zápasu a pohroziť pádom vlády. Lenže to by znamenalo prísť o posty. Rozhodli sa pre druhú možnosť. Buďme ticho, vôbec o tom nepíšme, nehovorme, nerobme z toho politickú tému. Nech si to schvália a vládne sa ďalej ako keby sa nič nestalo.
Skomplikovali to dve osoby. Prvou bol kráľ. Kráľ Baudouin bol verný katolík, ktorý trpel bezdetnosťou svojho manželstva. Z kráľovho okolia sa už koncom roka 1989 začali šíriť informácie o tom, že kráľ potratový zákon po jeho schválení nepodpíše. Druhou bol mladý novinár Paul Belien, ktorý túto informáciu priniesol. Chcel ju publikovať v novinách Gazet van Antwerpen, v ktorých pôsobil. Noviny boli blízke kresťanským demokratom. Šéfredaktor, bývalá hovorca premiéra Martensa, rozhodol, že informácia sa publikovať nebude. Belien publikoval informáciu v americkom Wall Street Journal. Beliena nato vyhodili z redakcie Gazet van Antwerpen. Belien jednoducho kazil líniu kresťanských demokratov. Líniou bolo tichúčko, tichúčko sa preniesť cez liberalizáciu potratov.
Lenže Belienova informácia bola správna. Kráľ sa naozaj rozhodol zákon nepodpísať. Ak sa dovtedy kresťanskí demokrati iba pasívne prizerali liberalizácii potratov, teraz sa už hanebne nechali donútiť k aktívnej spolupráci na nej. Martensova vláda v zmysle ústavy na dva dni zbavila kráľa úradu. V prípade uprázdneného trónu podpisujú zákony všetci členovia vlády. Martensova vláda zákon podpísala a vzápätí parlament rozhodol o navrátení kráľa na trón.
Čo s tým má Van Rompuy? Herman Van Rompuy bol vtedy predsedom strany kresťanských demokratov a za všetko toto opustenie kresťanských politických princípov niesol plnú zodpovednosť.
Pre porovnanie. Keď náš vládny partner Pavol Rusko v roku 2003 predložil do parlamentu zákon o liberalizácii potratov, oznámili sme, že v okamihu, ako zákon nadobudne účinnosť, vláda skončí. K účinnosti zákona nikdy nedošlo. Keď Mikuláš Dzurinda odmietol plniť programové vyhlásenie vlastnej vlády vo veci výhrady vo svedomí, naše spoločné vládnutie sme ukončili a odišli sme do opozície.
Toto sa však u kresťanských demokratov západného typu nenosí. Tam sa nosí heslo: Len žiadne osobné obete. Len žiadna strata postov. Len žiadna strata moci.
Paul Belien si spomína na Hermana Van Rompuyho z 80. rokov ako na politika ideálov, ktorý kládol dôraz na ochranu života. Dnes je to inak. Belien píše na svojej stránke www.brusselsjournal.com :
„Herman je ako Saruman, múdry čarodejník z Tolkienovho Pána prsteňov, ktorý prešiel na druhú stranu. Kedysi sa zaujímal o veci, o ktoré sa zaujímame my. Ale už to tak nie je. Vybudoval si vysokú vežu, z ktorej nám bude všetkým vládnuť.“
http://blog.tyzden.sk/vladimir-palko/