Počujte, Kefalín. A čo vy si predstavujete pod takým slovom „homofób“?
Eurokomisárka pre spravodlivosť Viviane Redingová oznámila, že vykorení homofóbiu v EÚ. V Argentíne povolili sobáše gayov. V Írsku popri tom uzákonili, že sobášny úradník, ktorý odmietne oddať dve osoby rovnakého pohlavia, bude potrestaný odňatím slobody do šesť mesiacov a/alebo peňažným trestom do 2000 eur. Je to nepochybne pokrok ľudských práv a tolerancie.
ilustračné foto
19.07.2010 20:58 – BRATISLAVA
Orwellizácia jazyka
Cez víkend na sa na stránkach denníka SME udiala jedna podivuhodná debata. Režisérka nového filmu „Legenda o lietajúcom Cypriánovi“ sa zamyslela nad tým, či Slováci majú radi svoj vlastný jazyk alebo nie, pričom pod článkom sa rozprúdila masívna debata o slovenčine. Porovnávala sa tam úroveň českého a slovenského dabingu vo filmoch, hovorilo sa o prenikaní anglických výrazov do nášho jazyka, kritizovalo sa slangové vyjadrovanie mládeže a tiež fakt, že moderátori v televízií a rozhlase nedostatočne vyslovujú „ľ“ alebo „ä“.
Na Slovensku je obrovské množstvo ľudí, ktorí sú schopní hodiny špiritizovať nad tým, prečo všetci nemáme výslovnosť ako Záborský alebo Chudík. No asi žiadny zo samozvaných ochrancov jazykovej čistoty sa nezamýšľa, či nové módne slová a slovné spojenia, ktoré zavádzajú politici a intelektuáli, sú aj poctivé. Málokto si všíma, že najmä rôzne politické a ideologické hnutia majú tendenciu jazyk používať ako nástroj balamutenia ľudí a kontroly nad ich myšlienkami.
Vezmime si len, v akom kontexte napr. bývalý premiér používal slovné spojenia „silný sociálny štát“ alebo „krajne pravicová vláda“. Alebo ako ľudskoprávni aktivisti označujú za „fašistu“, či „rasistu“ každého, kto sa opováži kritizovať vyčíňanie neprispôsobivej časti istého etnika. Podobne sa málo rozoberá obsah a kontext, v ktorom sa používajú rôzne módne výrazy, bez ktorých sa nezaobíde žiadne strategické lajstro Európskej únie: sociálna kohézia, znalostná ekonomika, rodová rovnosť a pod. Keby sme do hĺbky skúmali podstatu týchto výrazov, zistili by sme možno, že sú to bezobsažné frázy alebo naopak manipulujúce slová, ktoré skutočnú podstatu neodhaľujú, ale zahmlievajú. Takýmto nezmyselným slovom je aj „homofóbia“ a z nej odvodené výrazy „homofób“, či „homofóbny“.
A čo vy vlastne rozumiete pod takým, že „homofób“?
Ako publicista mám so slovíčkom „homofóbia“ už roky jeden drobný problém. Asi mám zastaraný Word, pretože ten môj toto slovo nepozná a tvrdohlavo mi ho podčiarkuje načerveno, kedykoľvek ho napíšem. Schválne, vyskúšajte vyťukať slovo „homofóbia“ vo Worde na svojom počítači. Keď potom na podčiarknuté slovo kliknem, program ma presviedča, že som v skutočnosti mal namysli slovo „homofónia“, len som omylom písmenko „n“ zamenil za „b“. Keď som si túto drobnosť prvý krát všimol, natiahol som sa po slovník cudzích slov, ktorý homofóniu definuje ako:
1.) sólový spev, ktorý v starovekom Grécku jednohlasne sprevádzal zbor;
2.) hudobný spôsob skladby, pri ktorej melódiu vedie jeden hlas (opakom je polyfónia);
3.) zhodná zvuková podoba slov.
Keď už sme pri tom slovníku cudzích slov, môj je z roku 1997, no slovo „homofóbia“ by ste v ňom hľadali márne. Zrejme to nebude spôsobené tým, že by samotní autori trpeli homofóbiou. Skôr to svedčí o tom, že dnes sa ako nástroj celoeurópskeho honu na bosorky používa slovo, ktoré pred viac ako desaťročím poznal len málokto. Je to typický polemický výraz a používajú ho výhradne zástancovia zákonných skupinových privilégií pre gayov, aby negatívne onálepkovali svojich ideových odporcov. Keď vás niekto označí za homofóba, je to ako keby o vás vyhlásil, že máte lepru. Prípadne to pripomína deti v škôlke, ktoré vás plesknú po chrbte so slovíčkom: „Smrdíš!“ Argumenty a debata o probléme sa náhle končia a vy sa nanajvýš môžete s potom na čele začať ospravedlňovať, že homofób nie ste/lepru nemáte/nesmrdíte.
Síce homofób, ale zároveň lesbofil
Zaujímavé je, že v plamenných prejavoch bojovníkov proti homofóbií nenájdete žiadnu exaktnú definíciu tohto pojmu. Keďže ide o polemické označenie, jeho obsah musí zostať čo najširší a vágny, tak aby sa do tohto vreca dal hodiť vlastne ktokoľvek. Potvrdzuje to aj Wikipédia, ktorá homofóbiu definuje ako „rad negatívnych postojov a pocitov voči homosexualite a homosexuálom“. Chcete homosexuálov liečiť elektrošokmi? Ste homofób! Nechcete homosexuálov liečiť, doprajete im pokojne súkromie v štyroch stenách ich spálne, ba dokonca aj slobodu zhromažďovania sa, no súčasne nesúhlasíte s politickou agendou registrovaných partnerstiev? Ste tiež homofób! Súhlasíte s registrovanými partnerstvami, no nechcete im povoliť adopciu detí? Už ste pomaly tiež homofób!
Je napríklad homofóbom mladý heterosexuálny muž, ktorému sa inštinktívne bridí predstava dvoch bozkávajúcich sa chlapov v zvončekových slipoch? A je homofóbom aj vtedy, ak ho naopak celkom priťahuje predstava dvoch príťažlivých bozkávajúcich sa lesbických žien? Alebo je takýto človek súčasne homofóbom i lesbofilom? Nie je ťaženie proti homofóbií len bojom proti normálnej inštinktívnej reakcii, ktorou príroda obdarila heterosexuálov?
Potom je smer, ktorý sa snaží posunúť homofóbiu až do pozície akejsi psychickej poruchy. Má ísť o iracionálnu úzkosť, či strach z homosexuálov. Ale čo keď sú obavy spájané ani nie s homosexuálmi ako takými, ale špecificky s hnutím za zákonné skupinové privilégiá pre gayov, ktoré už dospelo do štádia, že začína šikanovať širokú verejnosť všade tam, kde mu nechali voľný priechod? Čo keď obavy z gay-aktivistov nie sú podmienené iracionálne, ale naopak, odvíjajú sa od racionálnych argumentov a negatívnych skúseností z iných štátov?
Slovensko je dnes krajina, kde existuje rovnosť pred zákonom a zatiaľ nezaviedlo zákonné skupinové privilégiá pre homosexuálov. Ak proste chcete zachovať súčasný stav, už vtedy vám hrozí, že vás označia za homofóba, eurokomisárka Redingová sa vás pokúsi napraviť a v Írsku možno pôjdete do väzenia. Ako teda reagovať na obvinenie z homofóbie? Proste pokrčiť plecami a vrátiť debatu k jadru argumentu.
Užitočný odkaz:
Tolerovať neznamená súhlasiť
http://www.aktuality.sk/