Českých radikálov desí Joch. Dnes by bol aj Churchill neprijateľný
Ľavicoví radikáli v susednom Česku šokovane vreštia, zavíjajú a pohoršene upadajú do mdlôb. Konzervatívny premiér Nečas si totiž dovolil (och, aký škandál!) vymenovať za svojho poradcu „fašistu, rasistu a homofóba“ – v skutočnosti normálneho konzervatívca – Romana Jocha.
Dnes by bol aj Churchill neprijateľný
Dozvuky mediálnej hystérie, ktorá sa spustila okolo šéfa Občianskeho inštitútu, Romana Jocha, už dorazili aj na Slovensko. Rodák z Banskej Bystrice, ktorý spolupracuje s týždenníkom .týždeň, mal byť novým českým premiérom Nečasom vymenovaný za poradcu pre ľudské práva a zahraničnú politiku. Celá tá štvavá kampaň voči Jochovi začala u našich západných susedov tak, že médiá sa na neho spýtali niekoľkých ľavicových intelektuálov a notorických nadávačov na ODS. Tí ho vykreslili v najčernejších farbách. Vraj je rasista, fašista a homofób. Pravda je však nielen iná, ale presne opačná.
Joch nie je o nič väčším fašistom ako bol Winston Churchill. Rovnako ako veľký britský premiér z čias druhej svetovej vojny, aj riaditeľ pražského Občianskeho inštitútu dlhodobo upozorňuje na spoločné črty komunizmu, nacionálneho socializmu, fašizmu, či militantného islamizmu. Problém nie je v Jochovi. Problém je v stave, do ktorého sa dostala súčasná európska spoločnosť. Ak by dnes Churchill vstal z mŕtvych, moderné mestské sociálno-liberálne voličstvo od Londýna, po Prahu a Bratislavu, by ho nenávidelo pre jeho negatívne názory na homosexuálov, či Picassa a tiež pre jeho pozitívne hodnotenie kolonializmu, či spoločenských konvencií.
Ak by ste zoznam Churchillových bonmotov a politických presvedčení položili pred tridsaťročného sociálneho liberála bez toho, aby ste odhalili meno pôvodcu, dotyčný by vám bol schopný tvrdiť, že nositeľ takých radikálnych názorov musí byť nevyhnutne nejaký fašista, prinajmenšom Hitler samotný. Onen mladý človek by asi bol veľmi prekvapený, že tie názory patria štátnikovi, ktorý v priebehu 20. storočia urobil pre uchovanie slobody a západnej civilizácie viac, než ktokoľvek iný.
Čo vlastne vyčítajú Jochovi?
Samozrejme, Joch nezachránil západnú civilizáciu. Neporazil fašizmus, ani komunizmus. Je totiž viac menej len mysliteľom, ktorý sa o svoje názory delí s kýmkoľvek, kto má záujem si ich prečítať alebo vypočuť. A toto je ďalšia znepokojujúca vec pri kampani voči Jochovi. Ľavičiari ho mediálne lynčujú nie kvôli tomu, čo urobil, ale kvôli tomu, čo si myslí. Zarážajúce je, že jedna názorová skupina si tu osobuje právo vykladať, čo je v súlade s českou ústavou alebo s ľudskými právami, čo je extrém a čo hlavný prúd.
Apropo ľudské práva! Roman Joch dlhodobo zastáva klasický liberálny názor, že ľudské práva sú viazané na jednotlivcov a netreba si ich mýliť so skupinovými výsadami pre domnele „znevýhodnené“ menšiny ako sú feministky (v podobe kvót), moslimovia, Rómovia alebo homosexuáli (v podobe registrovaných partnerstiev). Je tiež proti neúmerným sociálnym výhodám pre nemakačenkov a za nízke dane. Samozrejme, Joch kritizuje aj diktatúru politickej korektnosti, ktorá teraz na neho naplno doľahla, či pozitívnu diskrimináciu. Súhlasia s ním mnohí Česi. Na rozdiel od Slovenska, oni už majú skúsenosti s novou antidiskriminačnou „multi-kulti-enviro-gender-progay“ ľavicou v podobe takých obskúrnych postavičiek ako Džamila Stehlíková, Kateřina Jacques, Martin Bursík, či Michael Kocáb.
Joch vraví, že ČR by mala k sebe pustiť akurát imigrantov z kultúrne blízkych slovanských národov, ale už nie z moslimských krajín. Podporuje tiež trest smrti (rovnako ako nadpolovičná väčšina Čechov), hovorí, že chrániť treba obete trestných činov, nie ich páchateľov a dovoľuje si neskutočnú bezočivosť – verejne sa hlási ku katolíckej viere – teda k tej istej ako Karel IV., Anežka Česká alebo Sv. Václav! Joch si tiež myslí, že západná civilizácia je lepšia, než všetky ostatné, pretože vytvorila bezprecedentné bohatstvo, koncept právneho štátu i široké možnosti osobnej sebarealizácie. Bohužiaľ všetko to už prestáva platiť, takže možno už v tomto ani nemá pravdu...
Každopádne, boj o Jocha je zápasom o to, aké názory môžu legitímne zaznieť vo verejnom priestore. Keď premiér Nečas ustúpi mediálnemu tlaku, bude to znamenať, že postoje, ktoré ešte v 80. rokoch tvorili hlavný prúd v USA (Reagan) i Veľkej Británii (Thatcherová) a ku ktorým sa aj Joch hlási ako k vlastným, sú už dnes spoločensky neprijateľné. A to by bola veľmi zlá vizitka pre stav slobody slova v Európe i pre názorové ovzdušie ako také.
Súvisiace odkazy:
Rozhovor s Romanom Jochom
Roman Joch nie je žiadny klérofašista
Fašista Roman Joch? Hahaha
www.aktuality.sk