KDS (Konzervatívni demokrati Slovenska) odchádza... so cťou
Konzervatívni demokrati Slovenska z dôvodu nedostatku peňazí na kampaň nebudú kandidovať v parlamentných voľbách. Palkovcom mnohí nadávali do „talibancov“, ktorí chcú prinajmenšom vrátiť spoločnosť späť do stredoveku. Skutočnosť je však nielen iná, ale presne opačná. KDS nastoľovala témy, ktoré dnes ešte nie sú pociťované ako pálčivé, no za pár desaťročí môžu pre Slovensko predstavovať vážnu výzvu. Len či potom už nebude na ich riešenie neskoro.
Vladimír Palko
02.03.2010 20:58 – BRATISLAVA
Schopnosť vidieť trendy a odhadnúť budúcnosť
Aj keď sa konzervatívcom podsúva, že sú spojení s minulosťou, v skutočnosti ich asi najlepšie vystihuje schopnosť vnímať dlhodobé vývojové trendy. Prezieravo vidia možné scenáre budúceho vývoja skôr, než nastanú. Pomáha im k tomu ich znalosť ľudskej prirodzenosti (tá sa nemení), historická pamäť, cit pre tradičné hodnoty, osvedčené stáročiami a vedomie, že koruna stromu môže byť len taká košatá a hustá, aké sú korene.
Vladimír Palko, František Mikloško, Pavol Minárik a Rudolf Bauer dlhodobo prichádzali s riešeniami problémov, ktoré sú dnes len v zárodkoch, no o pár desaťročí sa z nich môžu vyvinúť vážne systémové spoločenské výzvy. Jednou z nevýhod demokracie je, že kvôli štvorročnému volebnému cyklu majú voliči a ich politickí reprezentanti spravidla len obmedzený časový horizont. Dnešné Slovensko má toľko nevyriešených problémov, že tie hypotetické zajtrajšie na seba počkajú. Takýto prístup sa nám však z dlhodobého hľadiska môže vypomstiť. Vystavujeme sa možnosti, že o päťdesiat rokov nám naši potomkovia položia pálčivú otázku: „Ako ste mohli dopustiť, aby to dospelo až tak ďaleko?“
Ktorá politická strana okrem KDS dnes reflektuje napr. prepad pôrodnosti a hrozbu starnutia populácie? Pritom demografické trendy, ak sa včas nezvrátia, budú mať celý rad vážnych dopadov, počnúc sociálnym systémom, cez nutnosť otvoriť hranice prisťahovalcom, až po pokles „trhu mladých“. V minulosti práve vznik nových rodín a príchod detí na svet boli hnacou silou ekonomiky. Zmenšený dopyt mladých ľudí síce môže kompenzovať posilnenie „trhu starých“ (napr. v podobe vyššieho obratu farmaceutických firiem, dopyt po opatrovateľských službách a pod.), lenže problém je v charaktere výdavkov. Mladí svoje potreby financujú z príjmu, ktorý majú na vrchole síl. Penzisti budú svoje potreby musieť financovať z toho, čo si uložili bokom počas aktívneho života alebo z peňazí, ktoré im prerozdelí sociálny systém. Lenže prerozdelí od koho?
Prisťahovalectvo, rómska otázka a naša budúcnosť v EÚ
Prisťahovalectvo môže byť čiastkovým riešením demografickej krízy, ale ľudia okolo Vladimíra Palka správne upozorňovali, že príchod ľudí z kultúrne nekompatibilných prostredí vo väčších množstvách spôsobí konflikty. Zvlášť, pokiaľ už teraz na Slovensku máme veľkú neprispôsobivú menšinu, ktorej príslušníci sa predovšetkým vlastnou vinou nedokážu začleniť do spoločnosti. KDS sa nezľaklo rómskej otázky, no keď Palko navrhol zverejňovať štatistiky ich kriminality, zniesla sa na neho vlna neúprimnej kritiky. Konzervatívni demokrati Slovenska boli však aj týmto svieži a sympatickí. Dokázali sa postaviť proti politickej korektnosti, ktorá nie je ničím iným ako novou formou totalitného potláčania slobody slova.
Strana KDS sa spolu s KDH stavala nesúhlasne k Lisabonskej zmluve. Želali si silné a nezávislé Slovensko, nie krajinu, ktorá je len vyšším územným celkom pod kontrolou Bruselu. Vo svojom vlastenectve boli tisíc krát dôveryhodnejší ako dvojtvárna SNS, ktorá centralizáciu Európy v podobe Lisabonu bezvýhradne podporila. O tom, aký bol Vladimír Palko ministrom vnútra najlepšie svedčí jeho porovnanie s Róbertom Kaliňákom, ktorého rezort sústavne vyrába škandály a už dávno bol zrelý na odvolanie. V Národnej rade však bude chýbať aj František Mikloško. Nie je to len doyen slovenského parlamentu, bývalý disident a nespochybniteľne slušný človek. Mikloškovou témou bola historická pamäť, identita a korene slovenského národa. Sebapoznanie národa je najlepším liekom tak proti krajnosti nacionalizmu ako aj proti krajnosti malicherných komplexov. Jedným z konkrétnych výstupov palkovcov je aj revue Impulz.
Povedať, že Palko a spol. boli super, len „hlúpi“ voliči to neocenili, sa v zastupiteľskej demokracii nepatrí. Pravidlá verejného života v tomto systéme sú také, že politik musí dodať programovú ponuku, po ktorej je dopyt. Poctivá konzervatívna politika bez silných slov a škandálov dnes nie je v kurze. Rovnako ako premýšľanie nad problémami krajiny na desaťročia dopredu. To však neznamená, že konzervatívna alternatíva sa nedá budovať aj mimo parlamentu. Vladimír Palko, František Mikloško, Pavol Minárik a Rudolf Bauer viedli v politike dobrý boj. Aj keď sa zdá, že končia, porážku utrpia, až keď sa tak sami budú cítiť.
www.aktuality.sk