Nie povinným kvótam pro ženy! Zavedieme eutanáziu pre ženy?
Eurokomisárka pre spravodlivosť, Viviane Redingová, hrozí európskym firmám normou, ktorá ustanoví povinné kvóty 40% žien v ich manažmentoch. V čase, keď v členských štátoch EÚ milióny žien i mužov nemajú prácu si táto dáma vymyslela pseudoproblém, na ktorý teraz všetci reagujú.
Eurokomisárka Viviane Redingová
dnes 20:58 – BRATISLAVA
Prečo NIE kvótam
Tento článok nie je namierený proti ženám ako takým. Nie je motivovaný sexizmom a jeho autor nechce ženy utláčať. Práve naopak, kvóty na účasť žien v politike, či biznise ženám skôr uškodia, než aby čokoľvek vyriešili. Tých dôvodov je niekoľko:
I. Práva verzus výsady
Moderná európska demokracia je založená na klasickom liberálnom princípe rovnosti všetkých jednotlivcov pred zákonom. Kvóty, ktoré by určovali, že napr. v parlamente alebo v manažmente podnikov musia byť povinne zastúpené zo 40% ženy sú však akousi diskriminačnou skupinovou výsadou. Inak povedané, išlo by o privilégium, ktoré by zvýhodňovalo istú skupinu ľudí výlučne na základe takého povrchného kritéria ako je pohlavie. Mali by sme sa usilovať o rovnoprávnosť, nie o nahrádzanie starých krívd novými.
II. Ženská sebaúcta
Príslušníčky feministického hnutia často tvrdia, že ženy sa v rôznych povolaniach presadzujú len s ťažkosťami. Lenže, čo je pre samotné ženy horšie? Ak sa žena vlastnou húževnatosťou presadí v prostredí, kde dominujú muži a často vládnu dokonca predsudky, nadobudne veľkú sebaúctu a hrdosť na svoje schopnosti. Je zrazu odvážnou priekopníčkou, vďaka ktorej to ostatné ženy, kráčajúce v jej šľapajach, majú jednoduchšie. Ak sa však v nejakej oblasti zavedie systém kvót, aj šikovná žena, ktorá sa presadila vlastnými schopnosťami, bude vždy v podozrení, že za svoje postavenie vďačí výlučne zákonnému zvýhodneniu. Práve toto je veľmi zákerný dôsledok kvót: rozdiely medzi mužmi a ženami nestierajú, naopak sú dôvodom prehĺbenia rozporov medzi pohlaviami. Vnášajú akoby „triedny boj“ medzi mužov a ženy.
III. Sociálne inžinierstvo
Hoci v právnej rovine by medzi všetkými jednotlivcami mala panovať rovnoprávnosť, bez ohľadu na rasu, či pohlavie, na úrovni mäkkých spoločenských pravidiel (konvencie, tradície, kultúra a pod.) sa na mužov i ženy kladú mierne odlišné očakávania. Na strane druhej, sú všetky tieto neformálne normy zastarané a zavrhnutiahodné? Naozaj máme v mene rovnakosti zavrhnúť, že muži by mali byť gentlemani a ženy dámami?
Nerovnaké zastúpenie pohlaví v biznise a politike (v prospech mužov), či v súdnictve a školstve (v prospech žien), nie je dôvodom nato, aby štát použil zákonné donútenie. Medzi mužským a ženským pohlavím sú určité rozdiely. To neznamená, že žiadna žena nemôže uspieť na mat-fyze alebo že nejaký mimoriadne citlivý muž nemôže robiť vychovávateľa v materskej škôlke. Tieto rozdiely sú v rovine prirodzeného potenciálu, sklonov, daností, ambícií a tendencií na úrovni kritických väčšín u jedného, či druhého pohlavia.
Mnohé spoločenské obmedzenia žien vyplývajú z prostého biologického faktu, že väčšina z nich sa v istom veku sústreďuje na poslanie matky, čo im nevyhnutne naruší kariérny rast. Lenže toto nie je nerovnosť, ktorú by dokázalo vyriešiť akékoľvek „pokrokové“ zákonodarstvo. Jemné pradivo spoločenských vzťahov a neformálnych pravidiel sa nedá zo dňa na deň rozvrátiť a potom prísť s nejakým utopickým náčrtom dokonalej spoločnosti, kde muži i ženy sú všade zastúpení 50:50. To je sociálne inžinierstvo. Zákon sám o sebe preferencie ľudí nemení. Často ich akurát motivuje k hľadaniu únikových cestičiek.
IV. Povinné kvóty sú socialistickým zásahom do vlastníckych práv a zmluvnej slobody
Na návrhu eurokomisárky Redingovej je mimoriadne zvrátené, že chce kvóty nanútiť (len) súkromným firmám. Ak ja vybudujem od piky firmu, ktorá je moja, tak je len mojou vecou, akých ľudí pre seba nechám pracovať. Mám sväté a zvrchované právo obklopiť sa trebárs len samými židmi alebo výlučne modrookými blonďákmi alebo len samými ženami, či ľavákmi. Samozrejme, že 90% manažérov si ľudí pragmaticky vyberie podľa toho, aby mu zapadli do fungovania firmy. Každopádne, nejakú súdružku z Bruselu do toho nič nie je.
Navyše na trhu si príslušník ktorejkoľvek skupiny môže založiť svoju vlastnú firmu a zamestnávať v nej výlučne trebárs príslušníkov svojej skupiny. Každá feministka si môže založiť spoločnosť, kde budú šéfovať len ženy a iba od kvality poskytovaných tovarov a služieb bude závisieť, či na trhu uspeje alebo nie. Ani rasistu v potravinách nezaujíma, či jeho chlieb upiekol beloch alebo černoch.
V stave, kedy ekonomiky Európskej únie čelia dôsledkom krízy sú zákonné kvóty socialistickou reguláciou, ktorá zníži konkurencieschopnosť firiem. Ak napr. v celom priemyselnom odvetví nie je štatisticky postačujúci počet žien, musíte do manažmentu dosadiť aj také zástupkyne nežnejšieho pohlavia, ktorým chýbajú patričné skúsenosti alebo kvalifikácia. Okrem toho, čo s mužmi, ktorí dané funkcie vykonávali doteraz? Vyhodiť ich? Vykastrovať? Preoperovať na ženy?
V. Čo so znevýhodnenými mužmi?
Keď sa bavíme o biologických, spoločenských, politických, či ekonomických výhodách a nevýhodách toho, že je niekto mužom alebo ženou, mali by sme si uvedomiť, že nie vždy ťahá nežnejšie pohlavie za kratší povraz. Muži sú veľa krát v nevýhode. Dožívajú sa o sedem rokov menej ako ženy. Sú obeťou drvivej väčšiny smrteľných pracovných úrazov. Musia slúžiť v bojových jednotkách. Prevažujú medzi bezdomovcami. Musia vykonávať aj náročné, či nevďačné povolania (baníci, kamionisti, námorníci a pod.). Zavedieme aj sem kvóty? Naženieme ženy do bane, aby ich tam bolo aspoň 40%? Zavedieme eutanáziu pre ženy, aby sa ani náhodou nedožívali viac ako muži? Pretože toto sú presne oné absurdné otázky, ku ktorým logika kvót a silenej snahy po matematickej rovnosti smeruje. Preto ju radšej opustime a na povinné kvóty sa vykašlime!
Zdroj: Aktuality.sk, Lukáš Krivošík
www.aktuality.sk