Komentár: 9 dôvodov prečo chodiť do kostola
Má ešte dnes zmysel chodiť do kostola? Môže modernému človeku dať niečo bohoslužba, či spoločenstvo s inými kresťanmi? Pred sto rokmi dal americký prezident Theodore Roosevelt dohromady deväť dôvodov prečo má pravidelná návšteva kostola zmysel. Kedy inokedy ich pripomenúť, ak nie v deň cirkevného sviatku?
15.09.2010 20:58 – BRATISLAVA
Cirkevné spoločenstvo ako priestor pre stíšenie, stretnutie, uctievanie i praktickú prácu
Dennodenne sa naše myslenie ponára do bežných životných radostí a starostí na sto spôsobov. Pohlcujú nás konkrétne záležitosti rodiny, práce, zdravia, koníčkov, ale aj vrúcne, či naopak mrazivé vzťahy s blížnymi. V dnešnej neistej dobe veľa ľudí zamestnávajú predovšetkým existenčné starosti. Mnohí sme takí zaneprázdnení pozeraním sa pred seba, že nenachádzame ani štipku času, aby sme občas pohliadli ponad nás. S nánosmi stresu a starostí, ktoré sa na nás cez týždeň nalepia, možno naložiť dvomi spôsobmi. Prvý spočíva v ich strasení vo víre tanca a hlasnej hudby na diskotéke, či v utopení v krčme a následnom vydávení, keď sa to s alkoholom preženie – celkom v duchu známeho „v piatok podvečer si zresetujem hlavu“.
Druhý spôsob spočíva v stíšení sa a ponorení do ticha modlitby, čítania svätých textov, či rozjímania v rámci nejakej duchovnej tradície. Samozrejme, sme na Slovensku. Preto zmienené dve alternatívy nemožno vnímať spôsobom „buď - alebo“. Mnohí z tých, ktorí majú piatok a sobotu vyhradené zábave sa v nedeľu skutočne objavia v kostole. No celkovo sa zdá, že ten druhý, duchovný spôsob ako sa vysporiadať s nárokmi dňa, je čoraz menej populárny. Vraj návšteva bohoslužieb alebo cirkevného spoločenstva patria minulosti, vidieku, prípadne starým babkám. Je to však naozaj tak?
Pred sto rokmi zostavil americký prezident Teddy Roosevelt (1901-1908) zoznam deviatich dôvodov, prečo by človek mal chodiť do kostola. Aj keď dodnes veľmi populárny štátnik patril k holandskej reformovanej cirkvi, jednotlivé vymenované body sú v podstate ekumenické:
I. V tomto dnešnom svete je spoločenstvo bez kostola – spoločenstvo, v ktorom ľudia opustili, posmievajú sa alebo ignorujú svoje náboženské potreby - komunitou na rýchlom zostupe.
II. Práca v cirkvi a navštevovanie kostola rozvíjajú pocit zodpovednosti za druhých.
III. Dní pracovného odpočinku, prázdnin a dovoleniek je dosť pre nás všetkých. Nedele sa od nich odlišujú tým, že ich je 52 v roku. Preto v nedeľu choď do kostola.
IV. Áno, poznám všetky tie výhovorky. Viem, že človek môže uctievať Stvoriteľa v stromovom háji, pri zurčiacom potoku alebo vo svojom vlastnom dome rovnako dobre ako v kostole. Ale zároveň viem, a je to chladná skutočnosť, že priemerný človek takto pobožnosť nevykonáva.
V. Nevypočuje si len dobrú kázeň. Vypočuje si dobrú kázeň od človeka, ktorý sa spolu so svojou manželkou celý týždeň angažuje, aby trochu uľahčil ľuďom v ich životných ťažkostiach.
VI. Vypočuje si a zúčastní sa čítania niekoľkých prekrásnych pasáží z Biblie. A kto nie je oboznámený s Bibliou, ten utrpel stratu.
VII. Zúčastní sa spievania niekoľkých skvelých chválospevov.
VIII. Stretne, zloží poklonu alebo sa pozhovára s dobrými, decentnými susedmi. A odíde odtiaľ s o niečo láskavejším, či zhovievavejším postojom voči svetu. - Aj voči tým prehnane pochabým mladým ľuďom, ktorí navštevovanie kostola považujú za čin prostoduchosti.
IX. Zastávam, aby sa človek zapojil do práce v cirkvi, kvôli tomu, nech preukáže svoju vieru činmi.
Desiaty dôvod
Teddy Roosevelt je dodnes jednou z najpopulárnejších osobností amerických dejín. Okrem iného bol po ňom pomenovaný plyšový medvedík (teddy bear). Internetom koluje mnoho jeho okrídlených výrokov, vrátane niekoľkých myšlienok o náboženskej viere. Povedal napríklad, že „dôkladná znalosť Biblie je hodnotnejšia ako univerzitné vzdelanie“. Čosi podobné vyslovil aj anglický básnik Tennyson, podľa ktorého je čítanie tejto mnohorozmernej knihy akoby ďalším samostatným uceleným vzdelaním. Roosevelt zastával názor, že posilňovanie charakteru človeka je rovnako dôležité ako jeho intelektuálny rast: „Vzdelávať človeka v myslení a zanedbávať pritom mravnosť znamená vychovávať hrozbu pre spoločnosť.“
Napriek tomu všetkému, Rooseveltových deväť bodov znie pomerne účelovo. Hovorí vlastne, prečo „sa oplatí“ chodiť do miestneho cirkevného spoločenstva. Súdržnosť komunity, pestovanie zodpovednosti za druhých, svätenie nedele, inšpirujúce kázne, spievanie, či stretávanie sa s fajn ľuďmi – to všetko je pravda. Len akosi zabudol na toho, kvôli komu sa bohoslužby vôbec konajú. A tým je Ježiš Kristus. V Lukášovom evanjeliu (22:19-20) sa okrem iného píše:
„Nato vzal chlieb, dobrorečil, lámal a dával im, hovoriac: Toto je moje telo, ktoré sa vydáva za vás; to čiňte na moju pamiatku. A podobne vzal po večeri kalich a hovoril: Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás.“
Kvôli Ježišovi samotnému – to je najdôležitejší dôvod, prečo sa aspoň z času na čas zúčastniť bohoslužby.
Zdroj: Aktuality.sk, Lukáš Krivošík
www.aktuality.sk