Kosovo- Bombardovali sme nesprávnu stranu
Pred piatimi rokmi dominovali našim televíznym obrazovkám obrázky kosovských Albáncov utekajúcich cez kosovské hranice do útočíšť v Macedónsku a Albánsku. Ukričaní spravodajcovia hlásili, že bezpečnostné zložky Slobodana Miloševića sa dopúšťajú genocídy. Zavraždili a do masových hrobov vraj nahádzali prinajmenšom 100 000 kosovských Albáncov. NATO zasiahlo rýchlo – napriek tomu, že žiaden jeho člen nebol ohrozovaný. Lietadlá aliancie začali bombardovať nielen Kosovo, ale tiež infraštruktúru a obyvateľstvo samotného Srbska. Všetko bez rezolúcie OSN, pred ktorou sa kanadskí lídri vždy tak ochotne klonia.
Tí z nás, čo dvíhali varovný prst, že Západ sa pridal na stranu extrémistického a militantného albánskeho oslobodzovacieho hnutia, boli označení za appeasenikov. Všetci ignorovali fakt, že stelesnenie boja za nezávislosť, Kosovská oslobodzovacia armáda (UCK), bola všeobecne považovaná za teroristickú organizáciu, napojenú na al-Qá´idu.
V porovnaní s európskymi masmédiami zavládli u nás v Severnej Amerike informačné suchoty. O eskalujúcom násilí v Kosove sa tu informuje prinajmenšom skreslene. My Kanaďania, zdá sa, nechceme priznať chybu. Práve naopak, zostrihané televízne obrázky v našich televíziách podporujú zaužívané vnímanie, že zločiny páchajú zase tí podliaci Srbi.
Zástupnou bola kríza z pätnásteho marca. Podľa médií vohnali dvaja Srbi s jedným psom (neidentifikovanej etnickej príslušnosti) štyroch albánskych chlapcov do rieky Ibar v Mitrovici. Traja albánski chlapci sa utopili. Štvrtému sa našťastie podarilo dostať sa na druhú stranu. Okamžite sa zmobilizovali tisícky Albáncov a prihrmeli do etnicky rozdelenej Mitrovice. Na území celej provincie sa rozmnožili útoky na Srbov. Výsledok: 30 zavraždených a 600 zranených. Moslimovia zničili 30 pravoslávnych chrámov a kláštorov, vyše 300 domov vypálili a etnicky vyčistili šesť srbských dedín. Stopäťdesiat vojakov mierových síl utrpelo zranenia.
V Severnej Amerike však každý ignoroval nespočetné nezávislé svedectvá, že „riečny prípad“ je vymyslený. Hovorca NATO Derek Chappell skonštatoval 16. marca, že „rozhodne nie je pravda,“ že chlapcov vohnali do rieky Srbi. Štvrtý chlapec totiž prezradil doma rodičom, že všetci vošli do rieky sami. Prúd v nej však bol prisilný – a strhol všetkých jeho kamarátov. Vrchný veliteľ síl NATO admirál Gregory Johnson neskôr vyhlásil, že následné zrážky boli „vopred pripravenou etnickou čistkou“ v podaní kosovských Albáncov. K dvesto tisícom Srbov, ktorých z Kosova vyhnalo NATO svojím „humanitárnym“ bombardovaním, sa teraz pridali ďalšie tisíce. Z etnicky čistených sa akosi prirýchlo stali etnickí čističi.
Ten istý týždeň napadlo niekoľko „Srbov“ policajtov OSN a dvoch z nich zabilo. Zranenie jedného „Srba“ počas prestrelky spôsobilo jeho náhlu „premenu“ na Albánca – „Dostal som to!“ totiž kričal v albánčine. Jednotky OSN sa vydali po stopách útočníkov a našli ich na albánskej farme; spolu so zbrojným arzenálom a vykrvácaným kumpánom. Zatkli štyroch Albáncov. Opäť – americké médiá o útoku informovali. Zamlčali však, že šlo o akciu albánskych teroristov.
Kosovo je pod správou OSN – tej istej organizácie, ktorú by mnohí Kanaďania radi videli spravovať aj Irak. OSN nemôže prikázať svojim civilným zamestnancom zdržovať sa na vybraných miestach; všade sú dobrovoľne. Aj v Iraku sa zbalili veľmi rýchlo po tom, čo teroristi (raz) brutálne zaútočili na ich hlavný stan. Rola, akú zohráva OSN v Kosove, ju však dokonale diskvalifikuje z akejkoľvek správcovskej úlohy – aj v Iraku. Od intervencie NATO v roku 1999 sa Kosovo stalo metropolou zločinu v Európe. Prekvitá obchod s bielym mäsom, sú tu tiež hlavné kanály zásobujúce Európu a Severnú Ameriku drogami. Je iróniou, že väčšina drog pochádza z ďalšieho štátu, ktorému darovalo slobodu západné bombardovanie – Afganistanu. Členovia demobilizovanej, ale v žiadnom prípade eliminovanej UCK sa aktívne podieľajú na kriminalite i vládnutí. Ak aj policajti OSN zadržia zopár zločincov, odovzdajú ich domácemu skorumpovanému súdnictvu, ktoré im vzápätí otvára dvierka na slobodu. Hlavným cieľom Albáncov je vyhnať z provincie všetkých Nealbáncov. A to vrátane predstaviteľov OSN. Etnicky čisté Kosovo by potom radi pripojili k svoje materskej krajine a vytvorili Veľké Albánsko. Plán uviedli do činnosti začiatkom deväťdesiatych rokov útokmi na srbské bezpečnostné sily. Neoceniteľným sa ukázalo získanie si sympatií Západu po tom, čo Milošević odpovedal tvrdou rukou. Treba otvorene povedať, že v Kosove sa neudiala žiadna genocída. V masových hroboch sa nenašlo 100 000 zavraždených Albáncov, ale iba 2 000 ľudí – aj to rôzneho etnického pôvodu a tiež vrátane zabitých v bojoch počas vojny.
Kosovskí Albánci nás parádne využili. Podporili sme ich krvavú kampaň za etnicky čisté a nezávislé Kosovo. Nikdy sme ich neobvinili z násilia zo začiatku 90. rokov. Ba stále ich líčime ako obeť. Napriek hŕbe dôkazov svedčiacich o opaku. Predstavte si ten efekt: nezávislé Kosovo – vďaka peniazom z našich daní, ktoré sa snúbia s bin Ládinovými finančnými injekciami. Teroristi všetkých krajín, tešte sa!
Generálmajor Lewis MacKenzie, autor je bývalý veliteľ síl UNPROFOR v Bosne.,National Post, 6. apríla, 2004
Preložil Jaroslav Bublinec
www.donquichotte.sk