Od komunisty Johna Lennona k V. I. Leninovi
Svet si pripomenul 30. výročie tragického úmrtia geniálneho hudobníka Johna Lennona. Popri jeho mimoriadnej muzike sa však málo spomína, že bývalý člen Beatles bol aj sociálny aktivista. Viď obsah jeho utopickej piesne Imagine, ktorý desaťročia okrídľoval predstavivosť zlepšovateľov zemegule.
Aký by bol svet podľa Lennona?
„Pieseň Imagine je proti náboženstvu, proti nacionalizmu, proti konvenciám a proti kapitalizmu, ale keďže je obalená cukrovou polevou, akceptujú ju.“ Týmito slovami komentoval jednu z najznámejších Lennonových piesní spisovateľ a herec, Geoffrey Giuliano. Svetoznámy hudobník ju spieva s nasadenými oranžovými okuliarmi a v texte samotnom priznáva, že je rojko, hoci určite nie je sám. Čo je zlé na tej piesni? Vôbec nič! Práve ju počúvam. Je však pravda, že veľa ľudí si ideálny svet predstavuje podobne ako Lennon. Nazdávajú sa, že svet na spôsob Imagine by bol rajom na zemi. V skutočnosti by asi bol skôr peklom. A dobre by sa v ňom cítil akurát Lenin. Poďme pekne po poriadku...
„Predstav si, že nie je žiadne nebo. Je to ľahké, keď sa len pokúsiš.“
Bez ohľadu nato, či nebo skutočne existuje alebo nie, pravdu má skôr asi Richard Müller, ktorý v piesni Baroko spieva, že „zem, která nemá své nebe, ztratila všechno – i sebe“. Nejde len o slová. Nebo nie je fyzické miesto so zemepisnou šírkou a dĺžkou. Je to niečo, čo nás presahuje a túžba po čom nám dáva silu prekonávať obmedzenia nášho každodenného sveta. Bez myšlienky neba, ak ho považujeme len za iné slovo pre transcendenciu, by sme možno neboli omnoho viac ako pudmi hnané zvieratá.
„Žiadne peklo pod nami, nad nami len obloha.“
Ivan Mikloš nedávno zahlásil zaujímavú myšlienku. Vraj tak ako kresťanstvo nemôže fungovať bez pekla, trhová ekonomika nemôže fungovať bez bankrotu. Je v tom veľa pravdy. Aký sploštený by bol život vo svete, kde človek nemôže dosiahnuť veľké veci (či už v materiálnej alebo duchovnej rovine), no zároveň ani nemôže bytostne zlyhať? Svet, v ktorom nemôžete nič získať, ani o nič prísť? Žiadne hrozby, ani žiadne príležitosti. - Slobodomyseľní umelci typu Johna Lennona by boli medzi prvými, ktorí by z takého sveta chceli zutekať.
„Žiť proste pre dnešok...“
Zakončenie prvej slohy. Žiadne nebo, žiadne peklo, len nahý dnešok. Žiadny zajtrajšok, žiadny včerajšok, nijaká minulosť, ani budúcnosť. Rómske osady na východnom Slovensku sú plné takýchto jednotlivcov. John Lennon by z nich mal radosť. Tento typ človeka je každý rok prekvapený, že nastala zima. Ako v známej bájke o cikáde a mravcovi si totiž od samotného žitia pre dnešok, zabudli robiť zásoby na ťažšie časy.
„Predstav si, že neexistujú žiadne krajiny. Naozaj to nie je ťažké. Nič, kvôli čomu zabíjať alebo začo umierať...“
Veľa umelcov a intelektuálov hlása lásku k celému ľudstvu ako nejakej abstraktnej entite, len svojim najbližším – konkrétnym ľuďom z mäsa a kostí - robia zo života horor. Každý človek potrebuje niekam patriť a túto potrebu zvyčajne prirodzene napĺňa rodina a vlastný národ. Aj keď je to patetické. Nacionalizmus je samozrejme extrém. Ale opačný pól, ktorým je predstava akejsi svetovej vlády, bez možnosti hlasovať proti nej nohami, tiež neznie vábivo. Preto vďakabohu, že na svete existujú rôzne krajiny a žiadna nie je ako tie ostatné.
„...a taktiež žiadne náboženstvo.“
Veľa ľudí si najmä v Lennonovej generácií myslelo, že náboženská viera je zastaraná a čoskoro vymizne. Viera vo všemocný rozum a vedu mali nahradiť Boha. Nastal však presný opak. S výnimkou sekulárnej upadajúcej Európy je náboženstvo celosvetovo na pomalom vzostupe a zvlášť kresťanstvu sa mimoriadne darí v centrách modernizácie ako je východná Ázia, či Spojené štáty americké. Je to zrejme aj reakcia na fakt, že mnohé racionalistické spoločenské koncepcie v druhej polovici 20. storočia zlyhali vo svojich prísľuboch, že prinesú lepší svet. Asi najviac sa to týkalo sklamaných nádejí všetkých, čo uverili v socializmus. Čo sa týka vedy, tá je veľmi presvedčivá. Ježiš však povedal, že neprišiel trápenie vysvetliť, ale prišiel nám pomôcť ho niesť. Veda nám uľahčuje každodenný život, ale v uspokojovaní bytostných nádejí človeka náboženstvá nedokáže nahradiť. Pokiaľ je človek človekom, religiozita nevymizne. Ide len o to, či jej obsahom bude nejaká tradičná viera alebo snáď nejaká novátorská nevyskúšaná povera.
„Predstav si všetkých tých ľudí ako žijú svoj život v pokoji.“
Mnohé veľké náboženstvá a filozofické systémy sa snažia presne o tento cieľ: dosiahnuť, aby ľudia medzi sebou mierovo spolunažívali. Ak však mier nie je sprevádzaný spravodlivosťou, nemôže byť absolútnou hodnotou. O spravodlivosti však Lennon nič nehovorí.
„Predstav si, žeby nebolo žiadne vlastníctvo. Som zvedavý, či to dokážeš. Žiadna nutnosť pre chamtivosť a hlad, bratstvo celého ľudstva. Predstav si všetkých ľudí ako sa delia o celý svet.“
Je fajn, že Lennon to spieva, prechádzajúc sa po obrovskej vile. A že patrí k ľuďom, ktorí milióny zarábajú aj po smrti. Oddelené vlastníctvo je jeden zo spôsobov ako zaručiť mierové spolunažívanie ľudí, o ktorom Lennon rojčí v inej slohe. Bez vlastníctva by tiež nebolo žiadne súkromie. A hlad tiež nie je dôsledkom tohto inštitútu, ale naopak, jeho absencie. Najväčšie hladomory v 20. storočí sa udiali v komunistickej Číne a Sovietskom zväze. Dvoch režimoch, ktoré odstránili súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov. Mimochodom, ani v týchto spoločnostiach chamtivosť nevymizla, len nadobudla inú podobu. Neprítomnosť súkromného vlastníctva spôsobuje tzv. tragédiu obecnej pastviny, kde sa každý snaží privlastniť si úžitkovú hodnotu skôr ako všetci ostatní. Inými slovami, odstránenie vlastníctva by len podporilo chamtivosť a drancovanie sveta.
„Možno povieš, že som rojko, ale nie som jediný. Dúfam, že raz sa k nám pripojíš a svet bude žiť ako jednotný.“
Kráčanie všetkých ľudí za spoločnými cieľmi ľudia, čo žili za železnou oponou, dôverne poznajú. Je však otázne, či by John Lennon mohol robiť svoju hudbu v režime s nejakou vynútenou jednotou. Preto vďakabohu, že tento umelec mohol tvoriť v spoločnosti, kde ľudia nie sú jedno a povolená je pluralita osobných cieľov i ambícií. Keby svet predsa len fungoval ako v piesni Imagine, dopadlo by to zrejme inak, než Lennon zamýšľal. A bol by medzi prvými, kto by zutekal z vlastnej vysnívanej utópie.
Zdroj: Aktuality.sk, Lukáš Krivošík
www.aktualita.sk
