Euroústava: kriesenie zlého textu
Baví vôbec ešte niekoho odmietnutá európska ústava? Voličov už nie, ale medzi politikmi má aj po francúzsko- holandskom referendovom pohrebe stále dosť kriesičov. Neprekvapuje, že v jej prospech vydávajú manifesty dotknutí europoslanci. Varovný je skôr fakt, že zlú ústavu držia stále v hre vrcholné špičky európskej politiky.
Nemecká vláda predloží na vyhlásenie k „Európe“ (nemecké synonymum pre EÚ), ktoré načrtne plán záchrany euroústavy počas nemeckého predsedníctva EÚ v roku 2007. Trik kancelárky Angely Merkelovej vraj bude niesť názov Základná zmluva pre Európu. Termín jej schválenia má byť do roku 2009 a obsahovať bude už dvakrát odmietnutý text plus nejaký okrasný prívesok pre Francúzov. Z nemeckých vládnych kruhov už preniklo, že len Nemci sú schopní dať ústave poslednú šancu – a tak sa rozhodli konať. Nejde pritom len o ignoráciu želania dvoch európskych národov. Merkelová ignoruje aj nemeckú realitu, a ignoruje dokonca aj vlastnú praktickú intuíciu. Podľa posledného prieskumu si až 75 percent Nemcov myslí, že vplyv EÚ na ich život by sa mal znížiť, alebo aspoň ostať rovnaký ako dnes. Napokon, v každodennej politike voči Bruselu sa nemeckí politici naozaj bránia presúvaniu ďalších kompetencií – naposledy Merkelová odmietla plán Komisie na centralizáciu energetickej politiky. A nemecká vláda na inom európskom fronte bojuje proti platnej eurosmernici o zákaze reklamy na tabakové výrobky s odôvodnením, že EÚ sa do tejto oblasti nemá čo miešať. Veľmi správne. Akú má však potom logiku, že tá istá Merkelová pretláča do života ústavu, ktorá by znamenala omnoho dramatickejšiu centralizáciu, než je akási smernica o tabaku?
Vysvetlenie je jediné: nemeckí politici nad ústavou nepremýšľajú, oni v ňu veria. Je súčasťou ich mantry o tom, že európska integrácia sa musí neustále prehlbovať, pretože ak sa v nejakom bode zastaví, s „Európou“ sa stane čosi hrozné. Iste, šanca Nemcov s týmto projektom uspieť je veľmi neistá. Briti na ústavu s radosťou zabudli, bratia Kaczynskí v Poľsku ju tvrdo odmietajú, podobne i holandskí politici. Lenže to nie je celkom stabilné jadro odporu. Ani možný konzervatívny premiér Británie David Cameron, známy majster v lavírovaní (a už tobôž nie poblairovskí labouristi), ani večne nestabilné Poľsko a malé Holandsko nemusia na odhodlaných Nemcov stačiť. Slučka sa zužuje a tlak rastie – po Belgičanoch ústavu čoskoro ratifikujú Estónci a Fíni, čo bude spolu 16 z 25 krajín. A nádejný kandidát na francúzskeho prezidenta Nicolas Sarkozy už dnes hovorí, že ústava má po istých zmenách opäť šancu, aby bola predsa len prijatá. To je práve hrozba – ak Nemci budú žiadať všetko, dostanú aspoň niečo. Napríklad Chartu, ktorá je kľúčovou (a kľúčovo zlou) časťou euroústavy.
Nie, ešte nie je dôvod na skepsu. Ale slobodomyseľní Európania musia byť v strehu.
slovenský časopis .týždeň, č. 17/2006