Citát
„Národ je veliký jen silou své odvahy, vřelostí své víry a velikostí odhodlání snášeti utrpení a přinášeti oběti budoucnosti. Celá desetiletí čekali Poláci na své vzkříšení, dvacet let čekali Maďaři na svoji revizi. I my musíme čekati. ... Charakter národa nakonec rozhodne o tom, zda ne-li my, tedy naše děti dožijí se nové, lepší svobody a neodvislosti…“
Ladislav Rašín, projev v pomnichovském parlamentu 14. 12. 1938
Podľa aktuálnej štúdie The Tax Burden of Typical Workers in the EU 27 v Európskej únii rastie daňovo-odvodové zaťaženie zamestnancov. Najnižšie daňovo-odvodové zaťaženie zamestnancov a najskorší dátum dňa daňovej slobody má Cyprus a najvyššie daňovo-odvodové zaťaženie na priemerného zamestnanca a najneskorší termín dňa daňovej slobody má Belgicko. Slovensko sa v rebríčku krajín EÚ umiestnilo na 16. mieste.
Euroval 2 znamená pre občanov Slovenska nebezpečenstvo, tak pre ich peňaženky, prosperitu, ako aj slobodu. Jeho dôsledkom môže byť zával vysokých dodatočných nákladov alebo obmedzovania slobody v centralizovanom euroštáte. Poslanci parlamentu však môžu a mali by takýto eurozával zastaviť hlasovaním proti účelovej zmene Lisabonskej zmluvy a hlasovaním proti vstupu Slovenska do eurovalu 2.
Čo sa to deje s peniazmi a menovými systémami? Prečo sa finančné otrasy v USA a Európe po zásahoch vlád a centrálnych bánk opakujú, navyše v intenzívnejšej podobe? A prečo sa po finančnom kolapse v Grécku a Írsku hovorí aj o možnom rozpade eurozóny? Prekvapenie nie je namieste, ak okrem prejavov problémov odhalíme aj ich systémové príčiny.
Pomôže zadlženému Grécku, ďalším krajinám a celej eurozóne injekcia peňazí v objeme niekoľkých sto miliárd eur? O čom vypovedá finančný kolaps v Grécku a čo z toho vyplýva pre Slovensko? „Trafiť do čierneho“ v odpovediach na tieto a podobné otázky predpokladá odraziť sa od podstaty problému – príčin finančných otrasov.
Finančná kríza sa ako povodeň prelieva z hypotekárneho trhu USA do celého sveta, mnohým prináša straty, strach z budúcnosti a vyvoláva emócie. Tie presiakli aj do prevládajúceho hodnotenia krízy.
Etatisti tvrdia, že príčinou krízy je zlyhanie neviditeľnej ruky trhu a riešením je väčšia regulácia trhu. Politici a centrálni bankári v tomto duchu razantne zasahujú. Racionálne hodnotenie krízy optikou ekonómie však odhaľuje omyl tohto pohľadu, na základe ktorého vlády a centrálne banky neriešia podstatu problémov krízy (jej príčiny), ale iba jej prejavy (následky).
V tomto kontexte považujem členstvo v eurozóne nielen pre obyvateľov Slovenska za rizikové, nevýhodné a podporujúce proces centralizácie a zhora uskutočňovanej harmonizácie, ktoré sú stále viac dominantnými prvkami európskej integrácie. Som presvedčený, že (nielen) optikou princípov osobnej slobody, konkurencie a dôvery v spontánny poriadok v spoločnosti nemožno súhlasiť s dnešnou európskou menovou integráciou.
Spôsob zavádzania eura potvrdzuje, že euro je nástrojom politickej centralizácie Európy. Bude pravdepodobne prinášať vyššie náklady na udržiavanie menovej únie s rastúcou nestabilitou Únie a/alebo centrálne zjednocovanie ostatných podmienok s rizikom (protiintegračných) konfliktov a rozpadu Únie. Pre (nielen) obyvateľov Slovenska to znamená nezanedbateľné obmedzenia flexibility a slobôd, tým aj obmedzenia rýchlejšieho približovania sa k ekonomickej a životnej úrovni obyvateľov krajín Únie. Za takýchto predpokladov považujem členstvo v eurozóne pre obyvateľov Slovenska za nevýhodné a rizikové.
V slovenskej spoločnosti sa v súvislosti s plánovaným členstvom Slovenska v eurozóne udržiava atmosféra, že jediné, o čom má zmysel diskutovať je, ako a kedy splniť tzv. maastrichtské konvergenčné kritériá (teda menové a rozpočtové kritériá: nízka inflácia, stabilný výmenný kurz, nízke úrokové sadzby a „udržateľný“ deficit a dlh verejnej správy). Zvýrazňujú sa o to viac, že sú vraj účinným „bičom“ na rozpočtovú disciplínu vlády. To je ale pasca „nerozmýšľania v súvislostiach“. Do nej by sa podľa mňa nemali nechať zlákať napríklad ekonómovia, ktorí by mali mať schopnosť rozpoznávať aj dlhodobejšie a nepriame dôsledky akéhokoľvek rozhodnutia, respektíve kroku.
„Iná alternatíva nie je!“, počuť z úst euronadšencov, keď propagujú čo najrýchlejšie nahradenie slovenskej koruny eurom. Možno vedia, možno nie, že z histórie nie je známy podobný prípad vzdania sa menovej suverenity v krajinách v prospech nadnárodnej centrálnej banky a udržania menovej únie bez spojenia so štátnou identitou. Zdá sa, že im nevadí, že o záväzku vstúpiť do eurozóny vedel pri hlasovaní v referende o vstupe Slovenska do EÚ len málokto, či napríklad to, že o tomto experimente s centrálnym a rýchlym zavádzaním spoločnej meny v Európe sa s dešpektom vyjadrujú aj uznávaní profesori ekonómie.
Krajiny eurozóny majú nižší ekonomický rast a výraznejší pokles ekonomického rastu po vstupe do EMU ako krajiny EÚ, ktoré ostali mimo eurozóny (Veľká Británia, Dánsko a Švédsko) a ako napríklad v USA. Kým priemerný reálny ekonomický rast krajín eurozóny bol podľa údajov OECD v rokoch 2002 až 2005 iba 1,2 percenta, tak vo švédsku (napriek nákladnému sociálnemu systému) bol v tom období dvojnásobný a v USA dosahoval v priemere až 3 percenta.
„Je veľká pravdepodobnosť kolapsu eurozóny kvôli rastúcim rozdielom, ktoré sa v nej hromadia...“ „...eurozóna sa rozpadne do 5 až 15 rokov.“ (Prof. Milton Friedman, nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu)
11 článků (1 stránka, 20 článků na stránku)